mirror of https://github.com/tLDP/LDP
Grammar bugfixes, bad jokes removed, source cleaned.
This commit is contained in:
judas
parent
5159d38cda
commit
cb3ad3be92
|
|
@ -1,88 +1,129 @@
|
|||
#!/usr/bin/perl
|
||||
#
|
||||
# replace iso-8859-2 characters with appropriate SGML entities
|
||||
# author: Juraj Bednar
|
||||
# usage: lat2ent.pl <latin2.sgml >entities.sgml
|
||||
# usage: Lat2ent.pl <latin2.sgml >entities.sgml
|
||||
# TODO: complete the commented out characters
|
||||
|
||||
while ($_=<>) {
|
||||
s/¡/Ą/g;
|
||||
s/£/Ł/g;
|
||||
s/¥/Ľ/g;
|
||||
s/¦/Ś/g;
|
||||
s/©/Š/g;
|
||||
s/ª/Ş/g;
|
||||
s/«/Ť/g;
|
||||
s/¬/Ź/g;
|
||||
s/®/Ž/g;
|
||||
s/¯/&Zabovedot;/g;
|
||||
s/±/ą/g;
|
||||
s/³/ł/g;
|
||||
s/µ/ľ/g;
|
||||
s/¶/ś/g;
|
||||
s/¹/š/g;
|
||||
s/º/ş/g;
|
||||
s/»/ť/g;
|
||||
s/¼/ź/g;
|
||||
s/¾/ž/g;
|
||||
s/¿/&zabovedot;/g;
|
||||
s/À/Ŕ/g;
|
||||
s/Á/Á/g;
|
||||
s/Â/Â/g;
|
||||
s/Ã/Ă/g;
|
||||
s/Ä/Ā/g;
|
||||
s/Å/Ĺ/g;
|
||||
s/Æ/Ć/g;
|
||||
s/Ç/Ç/g;
|
||||
s/È/Č/g;
|
||||
s/É/É/g;
|
||||
s/Ê/Ę/g;
|
||||
s/Ë/Ē/g;
|
||||
s/Ì/Ě/g;
|
||||
s/Í/Í/g;
|
||||
s/Î/Î/g;
|
||||
s/Ï/Ď/g;
|
||||
s/Ñ/Ń/g;
|
||||
s/Ò/Ň/g;
|
||||
s/Ó/Ó/g;
|
||||
s/Ô/Ô/g;
|
||||
s/Õ/Ő/g;
|
||||
s/Ö/Ō/g;
|
||||
s/Ø/Ř/g;
|
||||
s/Ù/Ů/g;
|
||||
s/Ú/Ú/g;
|
||||
s/Û/Ű/g;
|
||||
s/Ü/Ū/g;
|
||||
s/Ý/Ý/g;
|
||||
s/Þ/Ţ/g;
|
||||
s/ß/&ssharp;/g;
|
||||
s/à/ŕ/g;
|
||||
s/á/á/g;
|
||||
s/â/â/g;
|
||||
s/ã/ă/g;
|
||||
s/ä/ā/g;
|
||||
s/å/ĺ/g;
|
||||
s/æ/ć/g;
|
||||
s/ç/ç/g;
|
||||
s/è/č/g;
|
||||
s/é/é/g;
|
||||
s/ê/ę/g;
|
||||
s/ë/ē/g;
|
||||
s/ì/ě/g;
|
||||
s/í/í/g;
|
||||
s/î/î/g;
|
||||
s/ï/ď/g;
|
||||
s/ñ/ń/g;
|
||||
s/ò/ň/g;
|
||||
s/ó/ó/g;
|
||||
s/ô/ô/g;
|
||||
s/õ/ő/g;
|
||||
s/ö/ō/g;
|
||||
s/ø/ř/g;
|
||||
s/ù/ů/g;
|
||||
s/ú/ú/g;
|
||||
s/û/ű/g;
|
||||
s/ü/ū/g;
|
||||
s/ý/ý/g;
|
||||
s/þ/ţ/g;
|
||||
s/ă/ă/g; # small a, breve
|
||||
s/Ă/Ă/g; # capital A, breve
|
||||
#s/a/ā/g; # small a, macron
|
||||
#s/A/Ā/g; # capital A, macron
|
||||
s/ą/ą/g; # small a, ogonek
|
||||
s/Ą/Ą/g; # capital A, ogonek
|
||||
s/ć/ć/g; # small c, acute accent
|
||||
s/Ć/Ć/g; # capital C, acute accent
|
||||
s/č/č/g; # small c, caron
|
||||
s/Č/Č/g; # capital C, caron
|
||||
#s/c/ĉ/g; # small c, circumflex accent
|
||||
#s/C/Ĉ/g; # capital C, circumflex accent
|
||||
#s/c/ċ/g; # small c, dot above
|
||||
#s/C/Ċ/g; # capital C, dot above
|
||||
s/ď/ď/g; # small d, caron
|
||||
s/Ď/Ď/g; # capital D, caron
|
||||
s/đ/đ/g; # small d, stroke
|
||||
s/Đ/Đ/g; # capital D, stroke
|
||||
s/ě/ě/g; # small e, caron
|
||||
s/Ě/Ě/g; # capital E, caron
|
||||
#s/e/ė/g; # small e, dot above
|
||||
#s/E/Ė/g; # capital E, dot above
|
||||
#s/e/ē/g; # small e, macron
|
||||
#s/E/Ē/g; # capital E, macron
|
||||
s/ę/ę/g; # small e, ogonek
|
||||
s/Ę/Ę/g; # capital E, ogonek
|
||||
#s/g/ǵ/g; # small g, acute accent
|
||||
#s/g/ğ/g; # small g, breve
|
||||
#s/G/Ğ/g; # capital G, breve
|
||||
#s/G/Ģ/g; # capital G, cedilla
|
||||
#s/g/ĝ/g; # small g, circumflex accent
|
||||
#s/G/Ĝ/g; # capital G, circumflex accent
|
||||
#s/g/ġ/g; # small g, dot above
|
||||
#s/G/Ġ/g; # capital G, dot above
|
||||
#s/h/ĥ/g; # small h, circumflex accent
|
||||
#s/H/Ĥ/g; # capital H, circumflex accent
|
||||
#s/H/ħ/g; # small h, stroke
|
||||
#s/H/Ħ/g; # capital H, stroke
|
||||
#s/I/İ/g; # capital I, dot above
|
||||
#s/I/Ī/g; # capital I, macron
|
||||
#s/i/ī/g; # small i, macron
|
||||
#s/i/ij/g; # small ij ligature
|
||||
#s/I/IJ/g; # capital IJ ligature
|
||||
#s/i/ı/g; # small i without dot
|
||||
#s/i/į/g; # small i, ogonek
|
||||
#s/I/Į/g; # capital I, ogonek
|
||||
#s/i/ĩ/g; # small i, tilde
|
||||
#s/I/Ĩ/g; # capital I, tilde
|
||||
#s/j/ĵ/g; # small j, circumflex accent
|
||||
#s/J/Ĵ/g; # capital J, circumflex accent
|
||||
#s/k/ķ/g; # small k, cedilla
|
||||
#s/K/Ķ/g; # capital K, cedilla
|
||||
#s/k/ĸ/g; # small k, Greenlandic
|
||||
s/ĺ/ĺ/g; # small l, acute accent
|
||||
s/Ĺ/Ĺ/g; # capital L, acute accent
|
||||
s/ľ/ľ/g; # small l, caron
|
||||
s/Ľ/Ľ/g; # capital L, caron
|
||||
#s/l/ļ/g; # small l, cedilla
|
||||
#s/L/Ļ/g; # capital L, cedilla
|
||||
#s/l/ŀ/g; # small l, middle dot
|
||||
#s/L/Ŀ/g; # capital L, middle dot
|
||||
s/ł/ł/g; # small l, stroke
|
||||
s/Ł/Ł/g; # capital L, stroke
|
||||
s/ń/ń/g; # small n, acute accent
|
||||
s/Ń/Ń/g; # capital N, acute accent
|
||||
#s/N/ŋ/g; # small eng, Lapp
|
||||
#s/N/Ŋ/g; # capital ENG, Lapp
|
||||
#s/'/ʼn/g; # small n, apostrophe
|
||||
s/ň/ň/g; # small n, caron
|
||||
s/Ň/Ň/g; # capital N, caron
|
||||
#s/n/ņ/g; # small n, cedilla
|
||||
#s/N/Ņ/g; # capital N, cedilla
|
||||
s/ő/ő/g; # small o, double acute accent
|
||||
s/Ő/Ő/g; # capital O, double acute accent
|
||||
#s/O/Ō/g; # capital O, macron
|
||||
#s/o/ō/g; # small o, macron
|
||||
#s/o/œ/g; # small oe ligature
|
||||
#s/O/Œ/g; # capital OE ligature
|
||||
s/ŕ/ŕ/g; # small r, acute accent
|
||||
s/Ŕ/Ŕ/g; # capital R, acute accent
|
||||
s/ř/ř/g; # small r, caron
|
||||
s/Ř/Ř/g; # capital R, caron
|
||||
#s/r/ŗ/g; # small r, cedilla
|
||||
#s/R/Ŗ/g; # capital R, cedilla
|
||||
s/ś/ś/g; # small s, acute accent
|
||||
s/Ś/Ś/g; # capital S, acute accent
|
||||
s/š/š/g; # small s, caron
|
||||
s/Š/Š/g; # capital S, caron
|
||||
s/ş/ş/g; # small s, cedilla
|
||||
s/Ş/Ş/g; # capital S, cedilla
|
||||
#s/s/ŝ/g; # small s, circumflex accent
|
||||
#s/S/Ŝ/g; # capital S, circumflex accent
|
||||
s/ť/ť/g; # small t, caron
|
||||
s/Ť/Ť/g; # capital T, caron
|
||||
s/ţ/ţ/g; # small t, cedilla
|
||||
s/Ţ/Ţ/g; # capital T, cedilla
|
||||
#s/t/ŧ/g; # small t, stroke
|
||||
#s/T/Ŧ/g; # capital T, stroke
|
||||
#s/u/ŭ/g; # small u, breve
|
||||
#s/U/Ŭ/g; # capital U, breve
|
||||
s/ű/ű/g; # small u, double acute accent
|
||||
s/Ű/Ű/g; # capital U, double acute accent
|
||||
#s/u/ū/g; # small u, macron
|
||||
#s/U/Ū/g; # capital U, macron
|
||||
#s/u/ų/g; # small u, ogonek
|
||||
#s/U/Ų/g; # capital U, ogonek
|
||||
s/ů/ů/g; # small u, ring
|
||||
s/Ů/Ů/g; # capital U, ring
|
||||
#s/u/ũ/g; # small u, tilde
|
||||
#s/U/Ũ/g; # capital U, tilde
|
||||
#s/w/ŵ/g; # small w, circumflex accent
|
||||
#s/W/Ŵ/g; # capital W, circumflex accent
|
||||
#s/y/ŷ/g; # small y, circumflex accent
|
||||
#s/Y/Ŷ/g; # capital Y, circumflex accent
|
||||
#s/Y/Ÿ/g; # capital Y, dieresis or umlaut mark
|
||||
s/ź/ź/g; # small z, acute accent
|
||||
s/Ź/Ź/g; # capital Z, acute accent
|
||||
s/ž/ž/g; # small z, caron
|
||||
s/Ž/Ž/g; # capital Z, caron
|
||||
s/ż/ż/g; # small z, dot above
|
||||
s/Ż/Ż/g; # capital Z, dot above
|
||||
print $_;
|
||||
}
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,6 +1,8 @@
|
|||
# Slovak-HOWTO
|
||||
# make a single SGML file from Slovak-HOWTO sources
|
||||
# with latin2 chars replaced with SGML entities
|
||||
# $Id$
|
||||
|
||||
|
||||
VERSION = 4 (Blanka)
|
||||
DATE = $(shell LC_TIME=sk date +"%e. %B %Y")
|
||||
|
||||
|
||||
SOURCES = apps.sgml \
|
||||
|
|
@ -14,11 +16,15 @@ SOURCES = apps.sgml \
|
|||
unicode.sgml \
|
||||
xwindow.sgml
|
||||
|
||||
ADD_DEPS = Makefile Lat2ent.pl Single-SGML.awk
|
||||
|
||||
Slovak-HOWTO.sgml: $(SOURCES)
|
||||
./Single-SGML.awk <index.sgml | ./Lat2ent.pl >Slovak-HOWTO.sgml
|
||||
|
||||
Slovak-HOWTO.sgml: $(SOURCES) $(ADD_DEPS)
|
||||
./Single-SGML.awk <index.sgml \
|
||||
| sed -e"s/@date@/$(DATE)/g" -e"s/@version@/$(VERSION)/g" \
|
||||
| ./Lat2ent.pl >Slovak-HOWTO.sgml
|
||||
|
||||
.PHONY: clean
|
||||
|
||||
clean:
|
||||
rm Slovak-HOWTO.sgml
|
||||
$(RM) Slovak-HOWTO.sgml
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,8 +1,6 @@
|
|||
#!/bin/awk -f
|
||||
#
|
||||
# merge Slovak-HOWTO sgml sources into one file
|
||||
# author: Jan 'judas' Tomka, Oct 13 2001
|
||||
# usage: single-sgml.awk <index.sgml >Slovak-HOWTO.sgml
|
||||
# merge Slovak-HOWTO SGML sources into one file
|
||||
# usage: Single-SGML.awk <index.sgml >Slovak-HOWTO.sgml
|
||||
|
||||
/ENTITY[[[:blank:]]+skhowto\.\w+/ {
|
||||
sub(/skhowto\./, "", $2)
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,4 +1,5 @@
|
|||
<!--DOCTYPE section PUBLIC "-//OASIS//DTD DocBook V4.1//EN"-->
|
||||
<!-- $Id$ -->
|
||||
|
||||
<section id="apps">
|
||||
<title id="apps.title">Poslovenèovanie konkrétnych aplikácií</title>
|
||||
|
|
@ -27,8 +28,9 @@
|
|||
|
||||
<para>Bash máva nepravidelne problém pri zmene premennej <envar>LC_CTYPE</envar> a zvykne sa
|
||||
sta», ¾e znaky s diakritikou sa nevypisujú napriek správnemu nastaveniu tejto premennej.
|
||||
Zatiaµ sa mi nepodarilo zisti», kde je chyba, lebo napríklad Vim spustený z takéhoto Bashu
|
||||
funguje správne... Zatiaµ to rie¹im príkazom
|
||||
Zatiaµ sa mi nepodarilo zisti», kde je chyba, lebo napríklad <application>Vim</application>
|
||||
spustený z takéhoto <application>Bashu</application> funguje správne... Zatiaµ to rie¹im
|
||||
príkazom
|
||||
<screen>
|
||||
bash$ exec bash
|
||||
</screen></para>
|
||||
|
|
@ -46,8 +48,8 @@ bash$ exec bash
|
|||
slovenský font a navy¹e musíte povoli» zobrazovanie znakov s <acronym>ASCII</acronym> kódom
|
||||
128-255 tak, ako sú (as is). To mô¾ete spravi» zmazaním medzery pred voµbou
|
||||
<computeroutput>-asis</computeroutput> v konfiguraènom súbore <filename>joerc</filename>.
|
||||
Najèastej¹ie ho nájdete v adresári <filename class="directory">/usr/lib/joe/</filename>, v
|
||||
<systemitem class="osname">Debiane</systemitem> je priamo v adresári
|
||||
Najèastej¹ie ho nájdete v adresári <filename class="directory">/usr/lib/joe/</filename>,
|
||||
v <systemitem class="osname">Debiane</systemitem> je v adresári
|
||||
<filename class="directory">/etc/</filename>. Ïal¹ou mo¾nos»ou je pridanie parametra
|
||||
<computeroutput>-asis</computeroutput> pri spú¹»aní programu.</para>
|
||||
</section> <!-- apps-joe -->
|
||||
|
|
@ -57,30 +59,33 @@ bash$ exec bash
|
|||
|
||||
<para>Ján 'judas' Tomka, <email>judas@linux.sk</email></para>
|
||||
|
||||
<para>V konfigurácii Lynxu sa lokalizácie týkajú hlavne tieto nastavenia:
|
||||
<para>V konfigurácii <application>Lynxu</application> sa lokalizácie týkajú hlavne tieto
|
||||
nastavenia:
|
||||
<itemizedlist>
|
||||
<listitem>
|
||||
<para>Display character set (<varname>CHARACTER_SET</varname>) --- kódovanie znakov na
|
||||
výstupe. Toto hovorí o tom, do akej znakovej sady sa budú prevádza» znaky pred
|
||||
zobrazením na va¹ej obrazovke. Ak máte ¹tandardne nastavený slovenský font, mô¾ete ma»
|
||||
toto v¾dy nastavené na ISO-8859-2.</para>
|
||||
<para><firstterm>Display character set</firstterm> (<varname>CHARACTER_SET</varname>) ---
|
||||
kódovanie znakov na výstupe. Toto hovorí o tom, do akej znakovej sady sa budú prevádza»
|
||||
znaky pred zobrazením na va¹ej obrazovke. Ak máte ¹tandardne nastavený slovenský font,
|
||||
mô¾ete ma» toto v¾dy nastavené na <literal>ISO-8859-2</literal>.</para>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<para>Assumed document character set (<varname>ASSUME_CHARSET</varname>) --- aká znaková
|
||||
sada sa má pou¾i», ak html dokument neobsahuje informáciu o svojom kódovaní a nastavenie
|
||||
<computeroutput>Raw 8-bit</computeroutput> je vypnuté. Http ¹tandardom je iso-8859-1
|
||||
tak¾e tak. Väè¹inou majú dokumenty s iným kódovaním ako iso-8859-1 informáciu o svojej
|
||||
znakovej sade, vtedy sa toto nastavenie neberie do úvahy. Ak chcete, aby sa dokumenty,
|
||||
ktoré nemajú explicitne danú sadu znakov, pova¾ovali za súbory s kódovaním latin 2,
|
||||
nastavte si túto premennú. Mo¾no ju nastavi» len v súbore
|
||||
<filename>/etc/lynx.cfg</filename> (teda nie pre ka¾dého u¾ívateµa zvlá¹»).</para>
|
||||
<para><firstterm>Assumed document character set</firstterm>
|
||||
(<varname>ASSUME_CHARSET</varname>) --- aká znaková sada sa má pou¾i», ak html dokument
|
||||
neobsahuje informáciu o svojom kódovaní a nastavenie <computeroutput>Raw
|
||||
8-bit</computeroutput> je vypnuté. <acronym>HTTP</acronym> ¹tandardom je
|
||||
<acronym>ISO-8859-1</acronym> tak¾e tak. Väè¹inou majú dokumenty s iným kódovaním ako
|
||||
<acronym>ISO-8859-1</acronym> informáciu o svojej znakovej sade, vtedy sa toto
|
||||
nastavenie neberie do úvahy. Ak chcete, aby sa dokumenty, ktoré nemajú explicitne danú
|
||||
sadu znakov, pova¾ovali za súbory s kódovaním Latin 2, nastavte si túto premennú. Mo¾no
|
||||
ju nastavi» len v súbore <filename>/etc/lynx.cfg</filename> (teda nie pre ka¾dého
|
||||
u¾ívateµa zvlá¹»).</para>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<para>Raw 8-bit --- s týmto sa veµmi trápi» nemusíte, len v prípade, ¾e sa slovenské znaky
|
||||
nezobrazujú správne, sa v¾dy uistite, ¾e to máte zapnuté (klávesovou skratkou
|
||||
<keycap>@</keycap>).</para>
|
||||
<para><firstterm>Raw 8-bit</firstterm> --- s týmto sa veµmi trápi» nemusíte, len v
|
||||
prípade, ¾e sa slovenské znaky nezobrazujú správne, sa v¾dy uistite, ¾e to máte zapnuté
|
||||
(klávesovou skratkou <keycap>@</keycap>).</para>
|
||||
</listitem>
|
||||
</itemizedlist></para>
|
||||
|
||||
|
|
@ -184,13 +189,6 @@ sh$ consolechars --font lat2u-16 --acm iso02
|
|||
<para>Miestnych nastavení sa týkajú v konfiguraènom súbore <filename>~/.muttrc</filename>
|
||||
nasledovné premenné:
|
||||
<itemizedlist>
|
||||
<listitem>
|
||||
<para><varname>allow_8bit</varname> -- Ovplyvòuje konverziu 8-bitových dát na 7-bitové
|
||||
kódovaním Quoted-Printable alebo Base64 pri zasielaní po¹ty. U mòa na nastavení tejto
|
||||
premennej nezále¾í, ale v prípade problémov skúste zmeni» nastavenie tejto
|
||||
premennej.</para>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<para><varname>ascii_chars</varname> -- Ak je nastavená, <application>Mutt</application>
|
||||
pou¾ije znaky ASCII pri zobrazovaní vláken stromov pripojených súborov, namiesto znakov
|
||||
|
|
@ -203,6 +201,10 @@ sh$ consolechars --font lat2u-16 --acm iso02
|
|||
zobrazovanie a vkladanie textových dát. Nastavi» na kód znakovej sady fontu, ktorý máte
|
||||
nastavený na konzole alebo v XTerme, atï.</para>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<para><varname>send_charset</varname> -- </para>
|
||||
</listitem>
|
||||
</itemizedlist></para>
|
||||
</section> <!-- apps-mutt -->
|
||||
|
||||
|
|
@ -281,14 +283,7 @@ sh$ su -c'make install'
|
|||
|
||||
<para>Týmto sa <application>Rxvt</application> skompiluje s podporou pre <acronym>XIM</acronym>
|
||||
(<foreignphrase>X Input Method</foreignphrase>) protokol. Ten umo¾òuje alternatívne metódy
|
||||
vstupu (napr. kinput2) a tie¾ správne nastavenia pre µudí, èo pou¾ívajú màtve klávesy. Preèo
|
||||
distribúcie prichádzajú s rxvt bez tejto vlastnosti, to nechám na detektíva Karola.</para>
|
||||
|
||||
<para>Pre správnu funkciu <keycap>Home</keycap> a <keycap>End</keycap> je treba v konfiguraènom
|
||||
súbore <filename>src/feature.h</filename> (e¹te pred prvým príkazom make) definova» makro
|
||||
<programlisting>
|
||||
#define LINUX_KEYS
|
||||
</programlisting></para>
|
||||
vstupu (napr. kinput2) a tie¾ správne nastavenia pre µudí, èo pou¾ívajú màtve klávesy.</para>
|
||||
</section> <!-- apps-rxvt -->
|
||||
|
||||
<section id="apps-samba">
|
||||
|
|
@ -297,74 +292,13 @@ sh$ su -c'make install'
|
|||
<para>Ján Ondrej (SAL), <email>ondrejj@salstar.shadow.sk</email></para>
|
||||
|
||||
<para>Po nastavení lokalizácie doká¾e automaticky prekódova» znaky s diakritikou z kódovania 852
|
||||
na ISO8859-2. Nastavuje sa to v konfiguraènom súbore <filename>/etc/smb.conf</filename>
|
||||
pridaním nasledujúcich riadkov do sekcie <computeroutput>[global]</computeroutput>:
|
||||
na <acronym>ISO-8859-2</acronym>. Nastavuje sa to v konfiguraènom súbore
|
||||
<filename>/etc/smb.conf</filename> pridaním nasledujúcich riadkov do sekcie
|
||||
<computeroutput>[global]</computeroutput>:
|
||||
<programlisting>
|
||||
character set = iso8859-2
|
||||
client code page = 852
|
||||
</programlisting></para>
|
||||
</section> <!-- apps-samba -->
|
||||
|
||||
<section id="apps-wmaker">
|
||||
<title>Window Maker</title>
|
||||
|
||||
<para>Ján 'judas' Tomka, <email>judas@linux.sk</email></para>
|
||||
|
||||
<para><application>Window Maker</application> má prakticky bezproblémovú podporu locales. V
|
||||
aktuálnej verzii sa nachádzajú najnov¹ie preklady a úpravy pre Slovenèinu, tak¾e u¾ netreba
|
||||
¾iadne záplaty.</para>
|
||||
|
||||
<itemizedlist>
|
||||
<listitem>
|
||||
<para>Kompilácia:
|
||||
<screen>
|
||||
sh$ LINGUAS=sk ./configure --enable-modelock # modelock = language button
|
||||
sh$ make
|
||||
sh$ su -c'make install'
|
||||
</screen></para>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<para>Slovenské fonty a menu (po wmaker.inst)
|
||||
<screen>
|
||||
### star¹ie ako 0.65.0
|
||||
sh$ wsetfont latin2
|
||||
sh$ wdwrite WMGLOBAL MultiByteText YES
|
||||
|
||||
# proplist menu
|
||||
sh$ cp ~/GNUstep/Library/WindowMaker/plmenu.sk ~/GNUstep/Defaults/WMRootMenu
|
||||
|
||||
# plain-text menu
|
||||
sh$ echo "~/GNUstep/Library/WindowMaker/menu.sk" > ~/GNUstep/Defaults/WMRootMenu
|
||||
|
||||
|
||||
### 0.65.0sk a nov¹ie
|
||||
sh$ wmchlocale sk
|
||||
</screen></para>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<para>Slovenská ikona pre language button (len pre 0.65.0sk) ---
|
||||
ak ste zadali s <command>configure</command> argument
|
||||
<computeroutput>--enable-modelock</computeroutput>, mô¾ete v
|
||||
súbore <filename class="headerfile">src/wconfig.h</filename> zmeni» riadok
|
||||
<programlisting>
|
||||
#undef LANGUAGE_SK
|
||||
</programlisting>
|
||||
na
|
||||
<programlisting>
|
||||
#define LANGUAGE_SK
|
||||
</programlisting></para>
|
||||
|
||||
<para>Potom staèí wmaker skompilova» a vo WPrefs povoli» language button. Pri prepínaní
|
||||
klávesnice sa v òom bude zobrazova» slovenský dvojkrí¾ namiesto srdieèka...</para>
|
||||
</listitem>
|
||||
</itemizedlist>
|
||||
|
||||
<para>Bohu¾iaµ, aplikácie zalo¾ené na kni¾nici WINGs majú problémy s prepínaním rozlo¾ení
|
||||
kláves. To sa prejavuje pri editovaní WMTextField (opravené v 0.65.0sk) a polo¾iek menu, keï
|
||||
je mo¾né zadáva» znaky len pri nastavenom rozlo¾ení kláves, s ktorým bol X server
|
||||
spustený.</para>
|
||||
</section> <!-- apps-wmaker -->
|
||||
</section> <!-- apps -->
|
||||
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,12 +1,12 @@
|
|||
<!--DOCTYPE section PUBLIC "-//OASIS//DTD DocBook V4.1//EN"-->
|
||||
<!-- $Id$ -->
|
||||
|
||||
<section id="console">
|
||||
<title>Nastavenia konzoly</title>
|
||||
|
||||
<para>Táto kapitola by mala čítavou, poučnou a zároveň zábavnou formou pojednávať o veciach medzi
|
||||
prstom a okom. Základnou otázkou nech nám je <quote>Hét szentség it neky, ako mám prinúti» svoju
|
||||
ma¹inu, aby mi ¾rala slovenské znaky z klávesnice a aby mi ich tie¾ aj vypµúvala na
|
||||
obrazovku?! To v¹etko v textovom re¾ime!</quote></para>
|
||||
prstom a okom. Základnou otázkou nech nám je <quote>Zmysel ¾ivota, vesmíru a vôbec.</quote>
|
||||
</para>
|
||||
|
||||
<section id="console-fonts">
|
||||
<title>Slovenčina na výstupe textovej konzoly</title>
|
||||
|
|
@ -15,17 +15,17 @@
|
|||
<title>Fonty</title>
|
||||
|
||||
<para>Keď zobudíte o polnoci hocikoho, kto vo svojom živote videl počítač a opýtate sa ho, ako
|
||||
rozbeha» slovenské znaky, urèite spomenie nieèo ako fonty. Toti¾, aj malé decko vie, ¾e na
|
||||
zobrazovanie znakov na obrazovku -- èi u¾ v textovom alebo grafickom re¾ime -- slú¾ia fonty.
|
||||
Fonty pre konzolu a programy urèené na manipuláciu s nimi sa nachádzajú v balíku
|
||||
rozbeha» slovenské znaky, urèite spomenie nieèo ako fonty. Na zobrazovanie znakov na
|
||||
obrazovku -- èi u¾ v textovom alebo grafickom re¾ime -- slú¾ia skutoène fonty. Fonty pre
|
||||
konzolu a programy urèené na manipuláciu s nimi sa nachádzajú v balíku
|
||||
<application>kbd</application>. Po jeho nainštalovaní sú súbory s fontami umiestnené v
|
||||
adresári <filename class="directory">/usr/lib/kbd/consolefonts/</filename>.</para>
|
||||
|
||||
<para>Pre nás sú dôležité najmä súbory, ktoré majú v mene <filename>iso02</filename>,
|
||||
<filename>lat2</filename>, <filename>latin2</filename> alebo číslo <filename>852</filename>.
|
||||
To naznaèuje, ¾e ide o fonty s podporou <emphasis>iso-8859-2</emphasis>
|
||||
(<emphasis>latin2</emphasis>), alebo <emphasis>DOS codepage 852</emphasis>, èo sú ¹tandardy
|
||||
aj pre slovenskú diakritiku.</para>
|
||||
To naznaèuje, ¾e ide o fonty s podporou <emphasis>ISO-8859-2</emphasis>
|
||||
(<emphasis>latin2</emphasis>), prípadne <emphasis>DOS codepage 852</emphasis>, èo sú
|
||||
¹tandardy aj pre slovenskú diakritiku.</para>
|
||||
|
||||
<para>Pozor, pôvodný balík sa volá <application>kbd</application>, ale existuje jeho rozšírená
|
||||
verzia, ktorá sa objavuje v distribúciách -- <application>console-tools</application>.
|
||||
|
|
@ -113,16 +113,16 @@ sh$ consolechars -d
|
|||
dokumentácii ku <application>kbd</application>/<application>console-tools</application> máte
|
||||
informácie o všetkých formátoch), v ktorom by mal ten šesdesiaty piaty obrázok tvar písmena
|
||||
<computeroutput>z</computeroutput>, po jeho natiahnutí sa vám bude pri zadaní
|
||||
<keycombo><keycap>Alt</keycap><keycap>6</keycap><keycap>5</keycap></keycombo>, èo je pri
|
||||
¹tandardnom fonte písmeno <computeroutput>A</computeroutput>, zobrazova» znak
|
||||
<keycombo><keycap>Alt</keycap><keycap>6</keycap><keycap>5</keycap></keycombo>, èo je
|
||||
<acronym>ASCII</acronym> kód písmena <computeroutput>A</computeroutput>, zobrazova» znak
|
||||
<computeroutput>z</computeroutput>. Ale ak tento znak uložíte do súboru, v tomto sa bude
|
||||
nachádzať bajt s hodnotou 65, teda písmeno <computeroutput>A</computeroutput>.</para>
|
||||
</section> <!-- console-fonts-theory -->
|
||||
|
||||
<section id="console-fonts-latin2">
|
||||
<title>Fonty iso-8859-2</title>
|
||||
<title>Fonty ISO-8859-2</title>
|
||||
|
||||
<para>Toto vyu¾íva ¹tandard <emphasis>iso-8859-2</emphasis> (a iné) - spoloèné znaky s
|
||||
<para>Toto vyu¾íva ¹tandard <emphasis>ISO-8859-2</emphasis> (a iné) - spoloèné znaky s
|
||||
<acronym>ASCII</acronym> vykreslí rovnako a znaky špecifické pre tú ktorú abecedu
|
||||
<quote>namapuje</quote> na menej používané znaky <acronym>ASCII</acronym> tabuľky. Kam
|
||||
presne ktorá norma umiestňuje znaky s diakritikou, nás zaujímať nemusí (pokiaľ nevytvárame
|
||||
|
|
@ -130,7 +130,7 @@ sh$ consolechars -d
|
|||
spoločné so slovenčinou) a slovenský text už viac neobsahuje hlúpe znaky, ktoré so
|
||||
slovenčinou nemajú nič spoločné.</para>
|
||||
|
||||
<para>Slovenské (iso-8859-2) fonty, ktoré sú súèas»ou balíkov <application>kbd</application>
|
||||
<para>Slovenské (ISO-8859-2) fonty, ktoré sú súèas»ou balíkov <application>kbd</application>
|
||||
a <application>console-tools</application>:
|
||||
<variablelist>
|
||||
<varlistentry>
|
||||
|
|
@ -174,7 +174,7 @@ sh$ consolechars -f meno-zo-zoznamu
|
|||
<para>Odporúčam používať <computeroutput>lat2a-16</computeroutput>, resp.
|
||||
<computeroutput>lat2u-16</computeroutput>. Ostatné fonty majú bezchybné zobrazovanie
|
||||
slovenských znakov, problém však nastáva pri aplikáciách, ktoré využívajú znaky na kreslenie
|
||||
rámèekov (napr. mc).</para>
|
||||
rámèekov (napr. <command>mc</command>).</para>
|
||||
|
||||
<para>Čo sa týka fontov <computeroutput>iso02.*</computeroutput> z balíka
|
||||
<application>kbd</application>, treba pri nich použiť argument príkazu
|
||||
|
|
@ -203,9 +203,9 @@ sh$ consoletrans -f lat2u-16 -m iso02
|
|||
</variablelist></para>
|
||||
|
||||
<para>V súbore <filename>latin2u.trans</filename> (<filename>iso02.acm</filename>) sa nachádza
|
||||
tzv. <foreignphrase>Aplication-Charset Map</foreignphrase> (<acronym>ACM</acronym>), akási
|
||||
tzv. <foreignphrase>Aplication-Charset Map</foreignphrase> (<acronym>ACM</acronym>), akási
|
||||
prevodná tabuľka, ktorá obsahuje riadok pre každý znak fontu a jeho podobu v kódovaní
|
||||
UTF-8.</para>
|
||||
<acronym>UTF-8</acronym>.</para>
|
||||
</section> <!-- console-fonts-latin2 -->
|
||||
|
||||
<section id="console-fonts-autoload">
|
||||
|
|
@ -259,7 +259,7 @@ sh$ /sbin/setsysfont
|
|||
len jeden spoločný font, nemá veľký zmysel zavádzať nastavovanie fontu zvlášť pre každého
|
||||
užívateľa. S tým súvisí aj fakt, že nastavenie fontu sa vzťahuje k danému počítaču, pri
|
||||
ktorom práve sedíte a nie k tomu, ku ktorému ste pripojení napr. cez
|
||||
<application>telnet</application>.</para>
|
||||
<application>ssh</application>.</para>
|
||||
|
||||
<para>Predsa len si viem predstaviť prípad, keď niektorý z viacerých používateľov jedného
|
||||
počítača potrebuje odlišný font. V tom prípade môže vložiť príkaz na zavádzanie fontov do
|
||||
|
|
@ -294,10 +294,13 @@ fi
|
|||
|
||||
<para>Vonkoncom to nie je ideálne riešenie, ale svoj účel splní (minimálne po moment prvého
|
||||
odhlásenia). Trochu sa s tým pozabávajte, aby sa font (a rozloženie kláves) menilo len pri
|
||||
prvom prihlásení a poslednom odhlásení, tie¾ setfont pod iXami nemá veµmi zmysel a tak...
|
||||
Ináè, aby bolo jasné, toto vám bude fungova» len na lokálnom stroji - zamyslite sa, preèo je
|
||||
asi <command>setfont</command> (aj <command>loadkeys</command>) zakázaný cez vzdialený
|
||||
terminál a èi by ste z toho nieèo mali, keby nebol.</para>
|
||||
prvom prihlásení a poslednom odhlásení, tie¾ setfont pod iXami nemá veµmi zmysel a tak... V
|
||||
Tips-HOWTO je uvedený spôsob, ako zisti», na koµkých virtuálnych konzolách je e¹te u¾ívateµ
|
||||
prihlásený.</para>
|
||||
|
||||
<para>Ináè, aby bolo jasné, toto vám bude fungova» len na lokálnom stroji - zamyslite sa,
|
||||
preèo asi <command>setfont</command> (aj <command>loadkeys</command>) nefunguje cez
|
||||
vzdialený terminál a èi by ste z toho nieèo mali, keby to tak nebolo.</para>
|
||||
|
||||
<para>Ak to s takýmto riešením myslíte vážne, tak skôr uvažujte nad modifikáciou skriptu
|
||||
<filename>/etc/profile.d/lang.sh</filename>, kde by sa kontroloval aj obsah užívateľského
|
||||
|
|
@ -310,10 +313,11 @@ fi
|
|||
<title>Slovenská klávesnica na textovej konzole</title>
|
||||
|
||||
<para>Keď je slovenský font na konzole rozbehaný a naše národné znaky sa zobrazujú správne, máme
|
||||
so slovenèinou problém èíslo dva - ako tam tie znaky dosta»? Keby bol napríklad tento súbor
|
||||
napísaný s diakritikou a vy by ste si ho chceli len preèíta» bez potreby následnej nav¹tevy
|
||||
psychiatra, staèilo by zavies» nejaký font so slovenskou podporou. Ale ak chcete sami pomocou
|
||||
klávesnice písa» slovenský text, potrebujete s tou klávesnicou nieèo urobi».</para>
|
||||
so slovenèinou problém èíslo dva - ako tam tie znaky dosta»? Keby ste si chceli tento súbor
|
||||
len preèíta» bez potreby následnej nav¹tevy psychiatra, staèilo by zavies» nejaký font so
|
||||
slovenskou podporou. Ale keï¾e ste uvedomelý linuxák / uvedomelá linuxáèka, hneï
|
||||
chcete do <citetitle>Slovak-HOWTO</citetitle> prispie» a pomocou klávesnice písa» slovenský
|
||||
text. Na to potrebujete s tou klávesnicou nieèo urobi».</para>
|
||||
|
||||
<section id="console-kbd-kmap">
|
||||
<title>Popis rozloženia kláves (keymap)</title>
|
||||
|
|
@ -334,8 +338,8 @@ fi
|
|||
medzi nimi sú v umiestnení kláves <keycap>Y</keycap> a <keycap>Z</keycap> a počte
|
||||
slovenských znakov, ktoré pomocou nich možno napísať priamo (bez mŕtvych kláves). Najviac sa
|
||||
na slovenský písací stroj podobá <computeroutput>sk-qwertz</computeroutput>, najmenšie zmeny
|
||||
oproti americkej klávesnici sú zase v
|
||||
<computeroutput>sk-prog-qwerty</computeroutput>.</para>
|
||||
oproti americkej klávesnici sú zase v <computeroutput>sk-prog-qwerty</computeroutput>.
|
||||
</para>
|
||||
|
||||
<para>Súbory v adresári <filename class="directory">/usr/lib/kbd/keymaps/i386/include/
|
||||
</filename> obsahujú popis základných rozložení kláves (<computeroutput>azerty
|
||||
|
|
@ -352,12 +356,11 @@ fi
|
|||
<para>Keymapy <filename>*.inc.gz</filename> nepopisujú kompletné rozloženie klávesnice, ale
|
||||
len niektorých jej častí. Využívajú sa pri pripájaní
|
||||
(<foreignphrase>include</foreignphrase>) zo súborov <filename>*.map.gz</filename>, čo je
|
||||
výhodné jednak z dôvodu ¹etrenia miestom na disku, ale hlavne jednoduch¹ej konfigurácie
|
||||
klávesnice. Napríklad zmenou jedného riadku v súbore s rozlo¾ením
|
||||
<computeroutput>sk-qwerty</computeroutput> mô¾me dosta» rozlo¾enie qwertz, prípadne (to asi
|
||||
vyu¾ijete) jednoducho odstavi» znaky <keycap>Euro</keycap> a <keycap>Cent</keycap>, ktoré
|
||||
(zatiaµ?) nepotrebujeme a zbytoène nám zaberajú znaky <keycap>E</keycap> a
|
||||
<keycap>C</keycap>.</para>
|
||||
výhodné z dôvodu jednoduch¹ej konfigurácie klávesnice. Napríklad zmenou jedného riadku v
|
||||
súbore s rozlo¾ením <computeroutput>sk-qwerty</computeroutput> mô¾me dosta» rozlo¾enie
|
||||
qwertz, prípadne (to asi vyu¾ijete) jednoducho odstavi» znaky <keycap>euro</keycap> a
|
||||
<keycap>cent</keycap>, ktoré (zatiaµ?) nepotrebujeme a zbytoène nám zaberajú znaky
|
||||
<keycap>E</keycap> a <keycap>C</keycap>.</para>
|
||||
|
||||
<para>Na zavedenie súboru s popisom rozloženia kláves slúži nasledovný príkaz:
|
||||
<cmdsynopsis>
|
||||
|
|
@ -377,12 +380,12 @@ sh$ loadkeys -d
|
|||
zavedie pôvodné, ktoré je uložené v súbore <filename>defkeymap.map.gz</filename> niekde
|
||||
medzi ostatnými keymap súbormi. Predtým ale nikdy nezabudnite zmeniť režim slovenskej
|
||||
klávesnice na <acronym>US</acronym> znaky, tzn. <keycap>1</keycap> dáva
|
||||
<computeroutput>1</computeroutput> a nie <computeroutput>+ </computeroutput> atï. Ak by ste
|
||||
<computeroutput>1</computeroutput> a nie <computeroutput>+</computeroutput> atï. Ak by ste
|
||||
predsa zabudli, je možné, že klávesy, kde sa nachádzali slovenské znaky, nebudú fungovať
|
||||
správne (v skutočnosti budú fungovať správne, ale vám sa to nebude páčiť). Vtedy znovu
|
||||
zaveïte predchadzájucú keymapu (na nefunkèné klávesy pou¾ite <keycap>AltGr</keycap> - pravý
|
||||
zaveïte predchadzájúcu keymapu (na nefunkèné klávesy pou¾ite <keycap>AltGr</keycap> - pravý
|
||||
<keycap>Alt</keycap>) a klávesou <keycap>Pause/Break</keycap> všetko napravíte. Potom môžete
|
||||
zavies» defkeymap bez nebezpeèenstva straty svojprávnosti.</para>
|
||||
znova zavies» defkeymap.</para>
|
||||
|
||||
<para>Pokiaľ sa vám nepáči ani jeden zo štandardných keymap súborov pre slovenčinu, čo je
|
||||
pravdepodobné vďaka riadku
|
||||
|
|
@ -395,17 +398,17 @@ include "euro"
|
|||
rozpisovať všetko, prezrite si zopár kmap súborov, prečítajte manuálovú stránku keymaps(5) a
|
||||
mali by ste to ľahko pochopiť.</para>
|
||||
|
||||
<para>My si povieme len o základných veciach, ktore nám pomô¾u pozmeni» existujúce kmap súbory
|
||||
<para>My si povieme len o základných veciach, ktoré nám pomô¾u pozmeni» existujúce kmap súbory
|
||||
s popismi slovenských klávesníc, aby ste si poradili s (mne známymi) komplikáciami, alebo
|
||||
upravili rozloženie kláves podľa svojho gusta.</para>
|
||||
</section> <!-- console-kbd-kmap -->
|
||||
|
||||
<section id="console-kbd-include">
|
||||
<title>Include a nesprávna funkcia kláves `E' a `C'</title>
|
||||
<title>Include a nesprávna funkcia kláves <keycap>E</keycap> a <keycap>C</keycap></title>
|
||||
|
||||
<para>Problém s <keycap>E</keycap> a <keycap>C</keycap> je spôsobený zavedením jednotnej meny
|
||||
v európskej únii. Na vine nie je ani tak <acronym>EU</acronym>, ale niekto, kto symboly pre
|
||||
<keycap>Euro</keycap> a <keycap>Cent</keycap> umiestnil na <keycombo><keycap>AltGr</keycap>
|
||||
<keycap>euro</keycap> a <keycap>cent</keycap> umiestnil na <keycombo><keycap>AltGr</keycap>
|
||||
<keycap>E</keycap></keycombo> a <keycombo><keycap>AltGr</keycap><keycap>C</keycap>
|
||||
</keycombo>, čo sú naše obyčajné <keycap>E</keycap> a <keycap>C</keycap>. Totiž, národné
|
||||
klávesnice sú väčšinou riešené tak, že po zavedení súboru naďalej funguje americké
|
||||
|
|
@ -414,12 +417,11 @@ include "euro"
|
|||
(pravý <keycap>Alt</keycap>). Súbor <filename>euro.inc</filename>, ktorý definuje tieto dva
|
||||
problémové symboly, je pripojený zo súboru <filename>qwerty-layout.inc</filename>, ktorý
|
||||
zase pripájajú samotné slovenské keymapy (<filename>sk-qwerty</filename>,
|
||||
<filename>sk-prog-qwertz</filename>, …). A takto sa dostala definícia
|
||||
<keycap>Euro</keycap> a <keycap>Cent</keycap> na slovenskú klávesnicu.</para>
|
||||
<filename>sk-prog-qwertz</filename>, …).</para>
|
||||
|
||||
<para>Rie¹enie je brutálne jednoduché - zeditujete <filename>qwerty-layout.inc</filename>
|
||||
(alebo <filename>qwertz-layout.inc</filename>) a odkomentujete znakom
|
||||
<computeroutput>#</computeroutput> riadok
|
||||
<para>Rie¹enie je veµmi jednoduché - zeditujete <filename>qwerty-layout.inc</filename> (alebo
|
||||
<filename>qwertz-layout.inc</filename>) a odkomentujete znakom
|
||||
<computeroutput>#</computeroutput> riadok
|
||||
<programlisting>
|
||||
include "euro"
|
||||
</programlisting></para>
|
||||
|
|
@ -456,7 +458,7 @@ keymaps 0-15
|
|||
</programlisting>
|
||||
na začiatku kmap súborov.</para>
|
||||
|
||||
<para>V nasledujúcej zozname je týchto 16 kombinácií (po riadkoch):
|
||||
<para>V nasledujúcom zozname je týchto 16 kombinácií (po riadkoch):
|
||||
<simplelist columns="4" type="horiz">
|
||||
<member>žiadny</member>
|
||||
<member><keycap>Shift</keycap></member>
|
||||
|
|
@ -498,7 +500,8 @@ two at lcaron two -> lcaron two two at
|
|||
</programlisting></para>
|
||||
|
||||
<para>Vtedy môžete použiť <keycap>AltGr</keycap> na zadávanie znakov americkej klávesnice,
|
||||
alebo sa opätovným stlaèením <keycap>Pause/Break</keycap> prepnú» spät do US re¾imu.</para>
|
||||
alebo sa opätovným stlaèením <keycap>Pause/Break</keycap> prepnú» spät do
|
||||
<acronym>US</acronym> re¾imu.</para>
|
||||
|
||||
<para>Riadok pre klávesu s kódom 41 (znaky <keycap>`</keycap> a <keycap>~</keycap>), má v
|
||||
súbore <filename>sk-qwerty.map.gz</filename> nasledovný tvar:
|
||||
|
|
@ -510,15 +513,15 @@ keycode 41 = grave asciitilde dead_diaeresis dead_circumflex ...
|
|||
(dve bodky nad znakom) a <keycap>dead_circumflex</keycap> (mäkčeň), pretože ich nepotrebujem
|
||||
--- <keycap>ä</keycap> aj <keycap>ô</keycap> na slovenskej klávesnici predsa je. A keby aj
|
||||
nebolo, na ich písanie môžem kľudne použiť mŕtvy kláves mäkčeň. O tom si bližšie povieme v
|
||||
èasti o compose. Teraz chcem ma» na tomto mieste znaky <keycap>;</keycap> (semicolon) a
|
||||
<keycap>°</keycap> (degree) tak, ako je to na popiske mojej klávesnice. Zmením teda riadok
|
||||
takto:
|
||||
èasti o compose sekvenciách. Teraz chcem ma» na tomto mieste znaky <keycap>;</keycap>
|
||||
(semicolon) a <keycap>°</keycap> (degree) tak, ako je to na popiske mojej klávesnice. Zmením
|
||||
teda riadok takto:
|
||||
<programlisting>
|
||||
keycode 41 = grave asciitilde semicolon degree ...
|
||||
</programlisting></para>
|
||||
|
||||
<para>(Ináè, ten stupeò asi nie je stupeò, ale màtvy znak krú¾ku nad písmenom, napr. v èe¹tine
|
||||
nad u, ale taký kláves je nám fakt naniè.)</para>
|
||||
<para>Ináè, ten stupeò asi nie je stupeò, ale màtvy znak krú¾ku nad písmenom, napr. v èe¹tine
|
||||
nad u, ale taký kláves je nám fakt naniè. Rad¹ej budeme písa» stupne.</para>
|
||||
|
||||
<para>Názvy znakov, ktoré sa používajú pri definovaní jednotlivých kláves si môžete pre znaky
|
||||
<acronym>ASCII</acronym> zistiť v súbore <filename>us.map.gz</filename>. Číselné kódy
|
||||
|
|
@ -561,7 +564,8 @@ keycode 41 = grave asciitilde semicolon degree ...
|
|||
<para>Pre správnu interpretáciu identifikátorov znakov s diakritikou je nutné na začiatku kmap
|
||||
súboru určiť kódovú stránku, pre ktorú bude určený tento popis rozloženia kláves. Ide o to,
|
||||
že ten istý znak môže mať v rôznych kódových stránkach iný <acronym>ASCII</acronym> kód.
|
||||
Implicitná hodnota je iso-8859-1, teda pre slovenské keymapy je nutné vlo¾i» riadok:
|
||||
Implicitná hodnota je <constant>iso-8859-1</constant>, teda pre slovenské keymapy je nutné
|
||||
vlo¾i» riadok:
|
||||
<programlisting>
|
||||
charset "iso-8859-2"
|
||||
</programlisting></para>
|
||||
|
|
@ -581,8 +585,9 @@ keycode 44 = z Z y Y
|
|||
<computeroutput>+</computeroutput> pred každé písmeno v keycode riadku danej klávesy.
|
||||
Písmeno <computeroutput>+</computeroutput> určuje nasledovnému písmenu atribút
|
||||
<foreignphrase>letter</foreignphrase>, teda sa bude pri stlačenom <keycap>Caps Lock</keycap>
|
||||
písa» veµké písmeno. V¹etky písmená a-z, A-Z majú tento atribút priradený automaticky, ale
|
||||
to len v prípade, ¾e majú keycode riadok tvaru:
|
||||
písa» veµké písmeno. V¹etky písmená <keycap>a</keycap>-<keycap>z</keycap>,
|
||||
<keycap>A</keycap>-<keycap>Z</keycap> majú tento atribút priradený automaticky, ale to len v
|
||||
prípade, ¾e majú keycode riadok tvaru:
|
||||
<programlisting>
|
||||
keycode 21 = y
|
||||
</programlisting></para>
|
||||
|
|
@ -610,12 +615,13 @@ compose 'c1' 'c2' to 'c3'
|
|||
</programlisting></para>
|
||||
|
||||
<para>Predstavme si mŕtve znaky ako úplne obyčajné znaky s tým rozdielom, že ovládač
|
||||
klávesnice ich neposiela aplikáciám, ale zostanú niekde visie», kým z klávesnice nepríde
|
||||
ïal¹í znak. Ovládaè klávesnice nepo¹le ani tento, ale pokúsi sa spoji» ho s predchádzajúcim
|
||||
màtvym znakom a a¾ výsledok spojenia pustí ïalej. No, a ako má to spojenie uskutoèni», to mu
|
||||
presne hovoria riadky <computeroutput>compose</computeroutput> v keymap súboroch.</para>
|
||||
klávesnice ich neposiela aplikáciám, ale zostanú niekde <quote>visie»</quote>, kým z
|
||||
klávesnice nepríde ïal¹í znak. Ovládaè klávesnice nepo¹le ani tento, ale pokúsi sa spoji» ho
|
||||
s predchádzajúcim màtvym znakom a a¾ výsledok spojenia pustí ïalej. No, a ako má to spojenie
|
||||
uskutoèni», to mu presne hovoria riadky <computeroutput>compose</computeroutput> v keymap
|
||||
súboroch.</para>
|
||||
|
||||
<para>V nasledujúcej tabuµke je zoznam màtvych znakov pou¾ívaných v Slovenèine, spolu s
|
||||
<para>V nasledujúcej tabuµke je zoznam màtvych znakov pou¾ívaných v slovenèine, spolu s
|
||||
významom a znakom, ktorým sa označujú v compose sekvenciách.
|
||||
<table id="console-kbd-dead.tables.dead">
|
||||
<title id="console-kbd-dead.tables.dead.title">Mŕtve klávesy</title>
|
||||
|
|
@ -654,22 +660,17 @@ compose 'c1' 'c2' to 'c3'
|
|||
<title>Postup pri písani compose sekvencií</title>
|
||||
|
||||
<step>
|
||||
<para>Tvárte sa, ¾e ste úplný mumák a neviete, ¾e daný znak s diakritikou e¹te nemáte
|
||||
definovaný a jednoducho chcete zada» tento znak pou¾itím màtvej klávesy.</para>
|
||||
</step>
|
||||
|
||||
<step>
|
||||
<para>Ako¾e omylom (hi-hi) napí¹te na zaèiatok riadku slovo
|
||||
<para>Ka¾dá compose sekvencia sa zaèína kµúèovým slovom
|
||||
<computeroutput>compose</computeroutput>.</para>
|
||||
</step>
|
||||
|
||||
<step>
|
||||
<para>Prvý bude compose znak màtvej klávesy (podµa tabuµky <xref
|
||||
<para>Nasleduje compose znak màtvej klávesy (podµa tabuµky <xref
|
||||
linkend="console-kbd-dead.tables.dead" endterm="console-kbd-dead.tables.dead.title">),
|
||||
napríklad <computeroutput>\'</computeroutput>.
|
||||
</para>
|
||||
|
||||
<para>Druhý je znak, s ktorým chcete màtvu klávesu kombinova», napríklad
|
||||
<para>Druhý je znak, s ktorým chceme màtvu klávesu kombinova», napríklad
|
||||
<computeroutput>A</computeroutput>.</para>
|
||||
|
||||
<para>Za kľúčovým slovom <computeroutput>to</computeroutput> nasleduje výsledok spojenia
|
||||
|
|
@ -694,9 +695,10 @@ sh$
|
|||
sh$ dumpkeys > subor
|
||||
</screen></para>
|
||||
|
||||
<para>Ak nemáte zavedený slovenský popis rozlo¾enia kláves, musíte zadáva» tieto znaky ako Alt
|
||||
sekvencie, poprípade vklada» ich hex kódy v tvare <keycode>0xed</keycode> pre
|
||||
<keycap>í</keycap>. Výpis znakov aktuálneho fontu spolu s ich hex kódmi vám urobí program
|
||||
<para>Ak nemáte zavedený slovenský popis rozlo¾enia kláves, musíte zadáva» tieto znaky ako
|
||||
<keycap>Alt</keycap> sekvencie, poprípade vklada» ich hex kódy v tvare
|
||||
<keycode>0xed</keycode> pre <keycap>í</keycap>. Výpis znakov aktuálneho fontu spolu s ich
|
||||
hex kódmi vám urobí program
|
||||
<variablelist>
|
||||
<varlistentry>
|
||||
<term><application>kbd</application>:</term>
|
||||
|
|
@ -721,14 +723,14 @@ sh$ dumpkeys > subor
|
|||
|
||||
<para>Ešte raz naša compose sekvencia a nejaké navyše:
|
||||
<programlisting>
|
||||
compose '\'' 'A' to 'Á' # `dlhé A' cez då¾eò
|
||||
compose '^' 'O' to 'Ô' # definícia `O s vokáòom' cez mäkèeò
|
||||
compose '^' 'a' to 'ä' # definícia `¹irokého a' cez mäkèeò,
|
||||
compose '\'' 'A' to 'Á' # dlhé A cez då¾eò
|
||||
compose '^' 'O' to 'Ô' # O s vokáòom cez mäkèeò
|
||||
compose '^' 'a' to 'ä' # ¹iroké a cez mäkèeò,
|
||||
compose '^' 'A' to 0x84 # ...preto nepotrebujeme dead_diaeresis
|
||||
</programlisting></para>
|
||||
|
||||
<para>Mimochodom, v súbore <filename>/usr/lib/kbd/keymaps/compose/compose.latin2</filename>
|
||||
máte zoznam compose sekvencií pre normu iso-8859-2.</para>
|
||||
máte zoznam compose sekvencií pre normu <acronym>ISO-8859-2</acronym>.</para>
|
||||
</section> <!-- console-kbd-dead -->
|
||||
|
||||
<section id="console-kbd-autoload">
|
||||
|
|
@ -742,19 +744,21 @@ KEYTABLE=sk-qwerty # zavedie rozlo
|
|||
KBCHARSET=iso-8859-2 # ...a spomínaný súbor compose.latin2
|
||||
</programlisting></para>
|
||||
|
||||
<para>Nastavenie klávesnice pri ¹tarte má na starosti skript keytable, ktorý je volaný priamo
|
||||
z <filename>rc.sysinit</filename>, tak¾e netreba vytvára» linky v adresároch pre runlevel
|
||||
3/multiuser, prípadne 5/X.</para>
|
||||
<para>Nastavenie klávesnice pri ¹tarte má na starosti skript <command>keytable</command>,
|
||||
ktorý je volaný priamo z <filename>rc.sysinit</filename>, tak¾e netreba vytvára» linky v
|
||||
adresároch pre runlevel <constant>3/multiuser</constant>, prípadne <constant>5/X</constant>.
|
||||
</para>
|
||||
|
||||
<para>V dokumentácii k <application>initscripts</application> sa píše: <quote>Ak uložíte popis
|
||||
rozloženia kláves (použitím <command>dumpkeys</command>) do súboru
|
||||
<filename>/etc/sysconfig/console/default.kmap</filename>, zavedie sa pri štarte systému ešte
|
||||
pred montovaním/kontrolou súborových systémov. To mô¾e by» u¾itoèné, ak potrebujete zada»
|
||||
pred pripájaním/kontrolou súborových systémov. To mô¾e by» u¾itoèné, ak potrebujete zada»
|
||||
heslo roota v prípade problémov. Musí to byť <quote>dumpnutý</quote> popis rozloženia kláves
|
||||
a nie skopírovaný súbor z <filename class="directory">/usr/lib/kbd/keytables/</filename>,
|
||||
preto¾e tie èasto e¹te vkladajú iné popisy z tejto adresárovej ¹truktúry.</quote></para>
|
||||
preto¾e tie èasto e¹te vkladajú (include) iné popisy z tejto adresárovej
|
||||
¹truktúry.</quote></para>
|
||||
|
||||
<para>Po namontovaní súborových systémov, v prípade, ¾e existuje spustiteµný súbor
|
||||
<para>Po pripojení súborových systémov, v prípade, ¾e existuje spustiteµný súbor
|
||||
<filename>/etc/rc.d/init.d/keytable</filename> a adresár
|
||||
<filename class="directory">/usr/lib/kbd/keymaps/</filename>, vykoná sa príkaz
|
||||
<screen>
|
||||
|
|
@ -801,9 +805,10 @@ fi
|
|||
<section id="console-summary">
|
||||
<title>Zhrnutie nastavení konzoly</title>
|
||||
|
||||
<para>Pokiaµ som sa niekde nesekol, tak minimálne v distribúciách <systemitem
|
||||
class="osname">RedHat</systemitem> a <systemitem class="osname">Mandrake</systemitem> by po
|
||||
týchto zmenách mala do pohody za¹lapa» slovenská podpora (fonty + klávesnica).
|
||||
<para>Pokiaµ som sa niekde nesekol, tak minimálne v distribúciách
|
||||
<systemitem class="osname">RedHat</systemitem> a
|
||||
<systemitem class="osname">Mandrake</systemitem> by po týchto zmenách mala do pohody za¹lapa»
|
||||
slovenská podpora (fonty + klávesnica).
|
||||
<variablelist>
|
||||
<varlistentry>
|
||||
<term><filename>/etc/sysconfig/i18n</filename>:</term>
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,4 +1,5 @@
|
|||
<!--DOCTYPE section PUBLIC "-//OASIS//DTD DocBook V4.1//EN"-->
|
||||
<!-- $Id$ -->
|
||||
|
||||
<section id="gettext">
|
||||
<title id="gettext.title">Prekladanie aplikácií do slovenèiny</title>
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,4 +1,5 @@
|
|||
<!DOCTYPE article PUBLIC "-//OASIS//DTD DocBook V4.1//EN" [
|
||||
<!-- $Id$ -->
|
||||
|
||||
<!ENTITY % skhowto.draft "IGNORE">
|
||||
|
||||
|
|
@ -13,6 +14,7 @@
|
|||
<!ENTITY skhowto.tricks SYSTEM "tricks.sgml">
|
||||
]>
|
||||
|
||||
|
||||
<article id="index" lang="sk">
|
||||
<articleinfo>
|
||||
<title>Slovak-HOWTO</title>
|
||||
|
|
@ -21,8 +23,8 @@
|
|||
<firstname>Ján</firstname><othername>'judas'</othername><surname>Tomka</surname>
|
||||
</author>
|
||||
</authorgroup>
|
||||
<releaseinfo>verzia 4 (Blanka)</releaseinfo>
|
||||
<pubdate>5. február 2002</pubdate>
|
||||
<releaseinfo>verzia @version@</releaseinfo>
|
||||
<pubdate>@date@</pubdate>
|
||||
|
||||
<keywordset>
|
||||
<keyword>Slovakia</keyword> <keyword>Slovensko</keyword> <keyword>slovenèina</keyword>
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,4 +1,5 @@
|
|||
<!--DOCTYPE section PUBLIC "-//OASIS//DTD DocBook V4.1//EN"-->
|
||||
<!-- $Id$ -->
|
||||
|
||||
<section id="intro">
|
||||
<title>Úvodné informácie</title>
|
||||
|
|
@ -6,18 +7,20 @@
|
|||
<section id="intro-licence">
|
||||
<title>Licencia</title>
|
||||
|
||||
<para>Áno, mô¾ete èíta» tento súbor, a to aj na komerèné uèely!</para>
|
||||
<para>Áno, mô¾ete èíta» tento dokument, a to aj na komerèné uèely!</para>
|
||||
|
||||
<para>Autori nenesú zodpovednosť za materiálnu či psychickú ujmu spôsobenú čitateľovi, jeho
|
||||
rodinným príslušníkom, domácim a hospodárskym zvieratám, prípadne počítačovému
|
||||
zariadeniu.</para>
|
||||
|
||||
<para>Toto je <quote>free</quote> dokument --- môžete ho šíriť a/alebo modifikovať v súlade s
|
||||
podmienkami licencie GNU Free Documentation Licence, ktorej znenie nájdete na adrese <ulink
|
||||
url="http://www.gnu.org/copyleft">http://www.gnu.org/copyleft</ulink>.</para>
|
||||
podmienkami licencie <citetitle><acronym>GNU</acronym> Free Documentation Licence</citetitle>,
|
||||
ktorej znenie nájdete na adrese <ulink url="http://www.gnu.org/licenses/fdl.html">
|
||||
http://www.gnu.org/licenses/fdl.html</ulink>.</para>
|
||||
|
||||
<para>Autorom pôvodného Slovak-HOWTO je Ján Ondrej (SAL). Tento dokument z neho obsahuje: názov
|
||||
a návody pre Joe, MC a Sambu. V¹etko bolo ukradnuté so súhlasom autora.</para>
|
||||
<para>Autorom pôvodného <citetitle>Slovak-HOWTO</citetitle> je Ján Ondrej (SAL). Tento dokument
|
||||
z neho obsahuje: názov a návody pre Joe, MC a Sambu. V¹etko bolo ukradnuté so súhlasom
|
||||
autora.</para>
|
||||
</section> <!-- intro-licence -->
|
||||
|
||||
<section id="intro-contrib">
|
||||
|
|
@ -29,35 +32,47 @@
|
|||
verziu a, samozrejme, až nakoniec, dajte mi vedieť. Adresy sú:
|
||||
<itemizedlist>
|
||||
<listitem>
|
||||
<simpara>Aktuálna verzia <ulink url="http://slovencina.linux.sk/howto/">
|
||||
<simpara>Aktuálna verzia: <ulink url="http://slovencina.linux.sk/howto/">
|
||||
http://slovencina.linux.sk/howto</ulink></simpara>
|
||||
<!-- http://www.linuxdoc.org/HOWTO/Slovak-HOWTO.html ??? -->
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<simpara>Priania a s»a¾nosti <ulink url="mailto:judas@linux.sk">judas@linux.sk</ulink>
|
||||
<simpara>Priania, s»a¾nosti a ponuky na sobá¹: <ulink url="mailto:judas@linux.sk">
|
||||
judas@linux.sk</ulink>
|
||||
</simpara>
|
||||
</listitem>
|
||||
</itemizedlist>
|
||||
</para>
|
||||
</para>
|
||||
|
||||
<para>Na tieto adresy sa tie¾ obracajte, ak máte nieèo, èo by nemalo chýba» v Slovak-HOWTO.
|
||||
</para>
|
||||
<para>Na túto adresu sa tie¾ obracajte, ak máte nieèo, èo by nemalo chýba» v
|
||||
<citetitle>Slovak-HOWTO</citetitle>.</para>
|
||||
|
||||
<para>Nadácia Pomôž a skonaj prispela na dopísanie časti o klávesnici v iXoch sama sebe čiastkou
|
||||
500 000,- Sk, v televízii Pomôž a skonaj i v rovnomennom časopise boli zverejnené
|
||||
inzeráty, politická strana <acronym>PAS</acronym> sa sna¾í o konsenzus v tejto otázke a v¹etci
|
||||
inzeráty, politická strana <acronym>PAS</acronym> nekompromisne trvá na kompromise a v¹etci
|
||||
pijú minerálku <productname>Pomôž a skonaj</productname>. Tigre, nosorožce a lúčne koníky boli
|
||||
pokrstené, a predsa sa s kapitolou o klávesnici v iXoch niè nedeje. Mimochodom, sme
|
||||
najèítanej¹ie Slovak-HOWTO na svete!</para>
|
||||
pokrstené, a predsa sa s kapitolou o klávesnici v iXoch niè nedeje. Mimochodom, sme
|
||||
najèítanej¹ie <citetitle>Slovak-HOWTO</citetitle> na svete!</para>
|
||||
|
||||
<para>Pri prispievaní sa skúste riadi» týmito pravidlami:
|
||||
<para>Pri prispievaní sa skúste riadi» nasledovnými pravidlami:
|
||||
<itemizedlist>
|
||||
<listitem>
|
||||
<simpara>Opravy robte v¾dy v sgml formáte (DTD linuxdoc), ktorý je primárnym formátom
|
||||
pri tvorbe tohto dokumentu. Je tie¾ mo¾né posiela» èistý text, ale opravy vo formáte
|
||||
<filename>.ps.gz</filename> rad¹ej nechajte tak... Príspevky pí¹te, pokiaµ mo¾no, s
|
||||
diakritikou (norma iso-8859-2). To aj v prípade, ¾e meníte verziu bez
|
||||
diakritiky.</simpara>
|
||||
<simpara>Pre tých, ktorí majú vá¾ny záujem podieµa» sa na písaní
|
||||
<citetitle>Slovak-HOWTO</citetitle>, je mo¾ný <acronym>CVS</acronym> prístup priamo k
|
||||
zdrojovým kódom dokumentu na serveri <systemitem class="systemname">cvs.linuxdoc.org
|
||||
</systemitem> v adresári
|
||||
<filename class="directory">/cvsroot/LDP/howto/docbook/Slovak-HOWTO/</filename>. Bli¾¹ie
|
||||
informácie o získaní CVS konta a webovskom rozhraní k CVS serveru nájdete v
|
||||
<citetitle><acronym>LDP</acronym> Autor Guide</citetitle>.
|
||||
</simpara>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<simpara>Opravy robte v¾dy vo formáte <acronym>SGML</acronym> (<acronym>DTD</acronym>
|
||||
<application>DocBook</application>, verzia 4.0), ktorý je primárnym formátom pri tvorbe
|
||||
tohto dokumentu. Je tie¾ mo¾né posiela» èistý text. Príspevky pí¹te, pokiaµ mo¾no, s
|
||||
diakritikou v norme <acronym>ISO-8859-2</acronym>.</simpara>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
|
|
@ -69,16 +84,17 @@
|
|||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<simpara>Va¹e meno a adresa budú automaticky zverejnené spolu s va¹im príspevkom. Ak si
|
||||
<simpara>Va¹e meno a adresa budú automaticky zverejnené spolu s va¹im príspevkom. Ak si
|
||||
to neželáte, musíte o to výslovne požiadať. Takisto, autor príspevku už jeho zaslaním
|
||||
implicitne súhlasí s aplikáciou licencie tohto dokumentu na časť, ktorej je
|
||||
autorom.</simpara>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<simpara>V Czech-HOWTO sa hovorí: <quote>Kdy¾ u¾ nìkdo podobný dokument ète, dìlá to z
|
||||
nutnosti a ne pro své pobavení.</quote> No hej, ale Èesi jedia aj olomoucké syreèky...
|
||||
</simpara>
|
||||
<simpara>V <citetitle>Czech-HOWTO</citetitle> sa hovorí: <quote>Kdy¾ u¾ nìkdo podobný
|
||||
dokument ète, dìlá to z nutnosti a ne pro své pobavení.</quote> Musíme v¹ak zobra» do
|
||||
úvahy, ¾e v Èechách je vy¹¹ia ¾ivotná úroveò a oni a¾ toµko srandy
|
||||
nepotrebujú...</simpara>
|
||||
</listitem>
|
||||
</itemizedlist></para>
|
||||
</section> <!-- intro-contrib -->
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,4 +1,5 @@
|
|||
<!--DOCTYPE section PUBLIC "-//OASIS//DTD DocBook V4.1//EN"-->
|
||||
<!-- $Id$ -->
|
||||
|
||||
<section id="kernel">
|
||||
<title>Slovenèina a linuxový kernel</title>
|
||||
|
|
@ -7,17 +8,18 @@
|
|||
<title>Kompilácia kernelu so slovenskou klávesnicou</title>
|
||||
|
||||
<para>Je veµmi jednoduché zmeni» rozlo¾enie kláves, s ktorým bude jadro vá¹ho operaèného systému
|
||||
skompilované. Ak použijete program loadkeys s voľbou príkazového riadku
|
||||
skompilované. Ak pou¾ijete program <command>loadkeys</command> s voµbou príkazového riadku
|
||||
<computeroutput>--mktable <keymapfile></computeroutput>, tento vám vygeneruje
|
||||
<quote>zdrojový kód</quote> súboru <filename><keymapfile></filename>. Ten ulo¾te do súboru
|
||||
<filename>drivers/char/defkeymap.c</filename> v adresárovej štruktúre zdrojového kódu Linuxu.
|
||||
<filename>drivers/char/defkeymap.c</filename> v adresárovej ¹truktúre zdrojového kódu
|
||||
<systemitem class="osname">Linuxu</systemitem>.
|
||||
<screen>
|
||||
sh# cd /usr/src/linux
|
||||
sh# loadkeys --mktable sk-qwerty > drivers/char/defkeymap.c
|
||||
</screen></para>
|
||||
|
||||
<para>Toto je akási náhrada za <filename>/etc/sysconfig/console/default.kmap</filename> s tým
|
||||
rozdielom, že vaše rozloženie bude zavedené už od úplného štartu systému. Takže v prípade
|
||||
rozdielom, ¾e va¹e rozlo¾enie bude zavedené u¾ od úplného ¹tartu systému. V prípade
|
||||
problémov s initscriptami (alebo ¹tarte zo záchrannej diskety) budete ma» zavedené svoje
|
||||
rozlo¾enie v ka¾dom prípade. Pozor, nekompilujte si kernel so slovenským rozlo¾ením len preto,
|
||||
¾e ¾ijete na Slovensku! Na to slú¾i príkaz <command>loadkeys</command>. Pou¾ite toto rie¹enie,
|
||||
|
|
@ -26,17 +28,22 @@ sh# loadkeys --mktable sk-qwerty > drivers/char/defkeymap.c
|
|||
</section> <!-- kernel-kmap -->
|
||||
|
||||
<section id="kernel-fat">
|
||||
<title>Diakritika v názvoch súborov na fat partíciách</title>
|
||||
<title>Diakritika v názvoch súborov na FAT partíciách</title>
|
||||
|
||||
<para>Ak chcete pristupovať spod Linuxu na fat/vfat a mať prípadnú diakritiku v názvoch súborov
|
||||
na takýchto partíciách, pri konfigurácii kernelu (pred kompilovaním) zvoľte tieto nastavenia v
|
||||
časti <menuchoice> <guimenu>Filesystems</guimenu> <guimenuitem>Native Language
|
||||
Support</guimenuitem> </menuchoice>: <simplelist> <member><systemitem class="macro">
|
||||
CONFIG_NLS_CODEPAGE_852</systemitem> --- Codepage 852</member> <member>
|
||||
<systemitem class="macro">CONFIG_NLS_ISO8859_2</systemitem> --- ISO 8859-2 (Latin 2)
|
||||
</member></simplelist></para>
|
||||
<para>Ak chcete pristupova» spod <systemitem class="osname">Linuxu</systemitem> na
|
||||
<acronym>FAT</acronym>/<acronym>VFAT</acronym> oddiely a ma» prípadnú diakritiku v názvoch
|
||||
súborov na takýchto partíciách, pri konfigurácii kernelu (pred kompilovaním) zvoµte tieto
|
||||
nastavenia v èasti <menuchoice> <guimenu>Filesystems</guimenu> <guimenuitem>Native Language
|
||||
Support</guimenuitem> </menuchoice>:
|
||||
<simplelist>
|
||||
<member><systemitem class="macro">CONFIG_NLS_CODEPAGE_852</systemitem> --- Codepage 852
|
||||
</member>
|
||||
|
||||
<member><systemitem class="macro">CONFIG_NLS_ISO8859_2</systemitem> --- ISO 8859-2
|
||||
(Latin 2)</member>
|
||||
</simplelist></para>
|
||||
|
||||
<para>Pri mountovaní fat/vfat môžete potom uviesť voľbu
|
||||
<para>Pri pripájaní <acronym>FAT</acronym>/<acronym>VFAT</acronym> mô¾ete potom uvies» voµbu
|
||||
<computeroutput>codepage=852</computeroutput>.</para>
|
||||
|
||||
<para>Voµba <computeroutput>codepage</computeroutput> nastavuje kódovú stránku pre prevod znakov
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,4 +1,5 @@
|
|||
<!--DOCTYPE section PUBLIC "-//OASIS//DTD DocBook V4.1//EN"-->
|
||||
<!-- $Id$ -->
|
||||
|
||||
<section id="locales">
|
||||
<title id="locales.title">Miestne nastavenia</title>
|
||||
|
|
@ -6,25 +7,26 @@
|
|||
<section>
|
||||
<title>Princípy miestnych nastavení</title>
|
||||
|
||||
<para>Podpora miestnych nastavení je dnes mimoriadne doležitým faktorom, ktorý charakterizuje
|
||||
<para>Podpora miestnych nastavení je dnes mimoriadne dôležitým faktorom, ktorý charakterizuje
|
||||
jednotlivé operačné systémy. Časy, keď boli ľudia štastní, že to niečo píše, sú nenávratne
|
||||
preč a používatelia vyžadujú podporu svojich miestnych nastavení. V GNU systémoch je táto
|
||||
podpora implementovaná priamo do štandardnej knižnice jazyka C -- GNU libc. Táto podpora je
|
||||
navrhnutá tak, aby zohľadňovala všetky požiadavky kladené na nastavenia pre akúkoľvek krajinu
|
||||
a akýkoľvek jazyk.</para>
|
||||
preč a používatelia vyžadujú podporu svojich miestnych nastavení. V <acronym>GNU</acronym>
|
||||
systémoch je táto podpora implementovaná priamo do štandardnej knižnice jazyka
|
||||
<acronym>C</acronym> -- <acronym>GNU</acronym> libc. Táto podpora je navrhnutá tak, aby
|
||||
zohľadňovala všetky požiadavky kladené na nastavenia pre akúkoľvek krajinu a akýkoľvek
|
||||
jazyk.</para>
|
||||
|
||||
<section>
|
||||
<title>Ciele a prostriedky</title>
|
||||
|
||||
<para> Rôzne krajiny a kultúry majú odlišné pravidlá komunikácie. Tieto pravidlá môžu byť
|
||||
<para>Rôzne krajiny a kultúry majú odlišné pravidlá komunikácie. Tieto pravidlá môžu byť
|
||||
malého rozsahu, napr. formát dátumu a času, až po veľmi koplexné ako je jazyk, ktorým
|
||||
hovoria.</para>
|
||||
|
||||
<para>Internacionalizácia softvéru znamená programovať ho tak, aby bol schopný pracovať s
|
||||
použivateľovými miestnymi nastaveniami. V ISO C pracuje internacionalizácia v zmysle
|
||||
locales. Každé locale (miestne nastavenia) špecifikuje skupinu pravidiel, jedno pravidlo pre
|
||||
každý učel. Užívateľ si zvolí skupinu pravidiel špecifikovaním locale (pomocou systémových
|
||||
premenných).</para>
|
||||
použivateľovými miestnymi nastaveniami. V <acronym>ISO</acronym> <acronym>C</acronym>
|
||||
pracuje internacionalizácia v zmysle <firstterm>locales</firstterm>. Každé locale (miestne
|
||||
nastavenia) špecifikuje skupinu pravidiel, jedno pravidlo pre každý učel. Užívateľ si zvolí
|
||||
skupinu pravidiel špecifikovaním locale (pomocou systémových premenných).</para>
|
||||
|
||||
<para>Všetky programy dedia nastavené locale v rámci ich prostredia. Pod podmienkou, že
|
||||
programy sú napísané tak, že akceptujú nastavené locales, môžu sa riadiť pravidlami, ktoré
|
||||
|
|
@ -34,8 +36,8 @@
|
|||
<section>
|
||||
<title>Kategórie a ich funkcie</title>
|
||||
|
||||
<para> Táto časť popisuje jednotlivé premenné, ktoré ovplyvňujú miestne nastavenia a ktorými
|
||||
sa riadia aj funkcie knižnice glibc.</para>
|
||||
<para>Táto časť popisuje jednotlivé premenné, ktoré ovplyvňujú miestne nastavenia a ktorými
|
||||
sa riadia aj funkcie knižnice <acronym>GNU</acronym> libc.</para>
|
||||
|
||||
<para>Nastavenie premennej prostredia sa robí pomocou príkazu shellu
|
||||
<screen>
|
||||
|
|
@ -48,20 +50,23 @@ tcsh$ setenv LC_PREMENNA sk
|
|||
<itemizedlist>
|
||||
<listitem>
|
||||
<para><envar>LC_COLLATE</envar> --- Triedenie reťazcov. Nastavením tejto premennej
|
||||
možno prinútiť aplikácie, napr. sort, ls a iné, aby pri porovnávaní reťazcov brali do
|
||||
úvahy miestne rozloženie jednotlivých písmen v abecede. Slovenčina má napríklad hneď
|
||||
niekoľko znakov, ktoré by pri triedení podľa číselnej hodnoty znaku spôsobovali
|
||||
problémy. Slovenské nastavenia triedenia povedia funkciam strcoll a strxfrm, že
|
||||
napríklad ch je jedno písmeno a nasleduje hneď za h a nie za c, že široké a nasleduje
|
||||
za dlhým `a' a to zase za obyčajným `a'. Skúste si to na príkaze sort. Zadajte
|
||||
písmená cc, ch, hh, potom zmeňte <envar>LC_COLLATE</envar> príkazom
|
||||
možno prinútiť aplikácie, napr. <command>sort</command>, <command>ls</command> a iné,
|
||||
aby pri porovnávaní reťazcov brali do úvahy miestne rozloženie jednotlivých písmen v
|
||||
abecede. Slovenčina má napríklad hneď niekoľko znakov, ktoré by pri triedení podľa
|
||||
číselnej hodnoty znaku spôsobovali problémy. Slovenské nastavenia triedenia povedia
|
||||
funkciam <function>strcoll</function> a <function>strxfrm</function>, že napríklad
|
||||
<literal>ch</literal> je jedno písmeno a nasleduje hneď za <literal>h</literal> a nie
|
||||
za <literal>c</literal>, že široké <literal>ä</literal> nasleduje za dlhým
|
||||
<literal>á</literal> a to zase za obyčajným <literal>a</literal>. Skúste si to na
|
||||
príkaze <command>sort</command>. Zadajte písmená <literal>cc ch hh</literal>, potom
|
||||
zmeňte <envar>LC_COLLATE</envar> príkazom
|
||||
<screen>
|
||||
bash$ export LC_COLLATE=sk
|
||||
|
||||
tcsh$ setenv LC_COLLATE sk
|
||||
</screen></para>
|
||||
|
||||
<para>Skúste to so sort znovu a porovnajte výsledok...</para>
|
||||
<para>Skúste to so <command>sort</command> znovu a porovnajte výsledok...</para>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
|
|
@ -75,12 +80,11 @@ tcsh$ setenv LC_COLLATE sk
|
|||
túto premennú.</para>
|
||||
|
||||
<warning>
|
||||
<title>HEJ!</title>
|
||||
<simpara>Ja to ešte raz zopakujem! Vždy si buďte stopercentne istí, že máte túto
|
||||
premennú nastavenú (buď cez <envar>LC_ALL</envar>, <envar>LANG</envar> alebo
|
||||
priamo), lebo inak nemá zmysel čítať ďalej! Ono <quote>klasifikácia a prevod
|
||||
znakov</quote> neznie nijako lákavo, ale vedzte, že je to sakramentsky dôležité
|
||||
pre život slovenských písmeniek vo vašom Linuxe!</simpara>
|
||||
<simpara>Vždy si buďte stopercentne istí, že máte túto premennú nastavenú (buď cez
|
||||
<envar>LC_ALL</envar>, <envar>LANG</envar> alebo priamo), lebo inak nemá zmysel
|
||||
čítať ďalej! Ono <quote>klasifikácia a prevod znakov</quote> neznie nejako lákavo,
|
||||
ale vedzte, že je to sakramentsky dôležité pre život slovenských písmeniek vo vašom
|
||||
Linuxe!</simpara>
|
||||
</warning>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
|
|
@ -115,18 +119,20 @@ tcsh$ setenv LC_COLLATE sk
|
|||
hlásení v štandardných adresároch pre tieto súbory.</para>
|
||||
|
||||
<para>Okrem týchto premenných bolo implementovaných niekoľko ďalších, ktoré zatiaľ nie sú
|
||||
zdokumentované (libc.info alebo locale(1,5,7)). Ich význam je zrejmý z názvu, takže uvediem
|
||||
aj svoju dedukciu.</para>
|
||||
zdokumentované (<citetitle>The GNU C Library Reference Manual</citetitle>). Ich význam je
|
||||
zrejmý z názvu, takže uvediem aj svoju dedukciu.</para>
|
||||
|
||||
<itemizedlist>
|
||||
<listitem>
|
||||
<simpara><envar>LC_PAPER</envar> --- Formát papiera. V našich zemepisných šírkach sa
|
||||
napríklad používa formát A4, v Amerike je to Letter, atď. Pozor, táto premenná
|
||||
neobsahuje priamo názov formátu, ale (tak, ako všetky <envar>LC_</envar> premenné),
|
||||
skratku miestneho nastavenia, teda u nás to bude "sk". Ak by sme chceli používať formát
|
||||
Letter, museli by sme túto premennú nastaviť na kód miestneho nastavenia niektorej z
|
||||
krajín, ktorá používa takýto formát, napríklad "us". V tomto prípade je nutné
|
||||
nainštalovať balík s miestnymi nastaveniami pre túto krajinu (locales-us).</simpara>
|
||||
napríklad používa formát <acronym>A4</acronym>, v Amerike je to
|
||||
Letter, atď. Pozor, táto premenná neobsahuje priamo názov formátu, ale (tak, ako všetky
|
||||
<envar>LC_</envar> premenné), skratku miestneho nastavenia, teda u nás to bude
|
||||
<constant>sk</constant>. Ak by sme chceli používať formát Letter, museli by sme túto
|
||||
premennú nastaviť na kód miestneho nastavenia niektorej z krajín, ktorá používa takýto
|
||||
formát, napríklad <constant>us</constant>. V tomto prípade je nutné nainštalovať balík s
|
||||
miestnymi nastaveniami pre túto krajinu (<application>locales-us</application>).
|
||||
</simpara>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
|
|
@ -148,10 +154,11 @@ tcsh$ setenv LC_COLLATE sk
|
|||
|
||||
<listitem>
|
||||
<simpara><envar>LC_MEASUREMENT</envar> --- Miery. Jednotky hmotnosti, objemu, teploty a
|
||||
dĺžky, používané v tej ktorej krajine. Program napísaný v USA bude pravdepodobne počítať
|
||||
s galónmi vody, ale ak je správne napísaný, s premennou <envar>LC_MEASUREMENT</envar>
|
||||
nastavenou na <quote>sk</quote> bude zobrazovať litre v správnom pomere. To isté platí
|
||||
napríklad pre prevod teploty vo Fahrenheitovej stupnici na stupne Celsia.</simpara>
|
||||
dĺžky, používané v tej ktorej krajine. Program napísaný v <acronym>USA</acronym> bude
|
||||
pravdepodobne počítať s galónmi vody, ale ak je správne napísaný, s premennou
|
||||
<envar>LC_MEASUREMENT</envar> nastavenou na <quote>sk</quote> bude zobrazovať litre v
|
||||
správnom pomere. To isté platí napríklad pre prevod teploty vo Fahrenheitovej stupnici
|
||||
na stupne Celsia.</simpara>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
|
|
@ -167,41 +174,41 @@ tcsh$ setenv LC_COLLATE sk
|
|||
<itemizedlist>
|
||||
<listitem>
|
||||
<simpara><envar>LC_ALL</envar> --- Ak je táto premenná nastavená, použije sa jej hodnota
|
||||
pre všetky vyššie spomenuté premenné, bez ohľadu na ich hodnotu.</simpara>
|
||||
pre všetky vyššie spomenuté skupiny locales, bez ohľadu na hodnotu príslušných
|
||||
premenných.</simpara>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<simpara><envar>LANG</envar> --- Nastavenie tejto premennej sa použije len pre tie
|
||||
premenné, ktoré nemajú priradenú žiadnu hodnotu.</simpara>
|
||||
<simpara><envar>LANG</envar> --- Hodnota tejto premennej sa použije pre tie skupiny
|
||||
locales, ktoré nemajú príslušnú premennú nastavenú.</simpara>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<simpara><envar>LANGUAGE</envar> --- Alternatívne miestne nastavenia. Táto premenná môže
|
||||
obsahovať usporiadaný zoznam kódov miestnych nastavení oddelených dvojbodkami. Súbory s
|
||||
obsahovať usporiadaný zoznam kódov miestnych nastavení oddelených dvojbodkami. Súbory s
|
||||
prekladmi hlášok programov sa budú hľadať v poradí, v akom sú určené v tomto zozname. Ak
|
||||
sa nepodarí nájsť súbor s preloženými hláškami programu v jednom jazyku, použije sa
|
||||
súbor pre nasledujúci jazyk v zozname <envar>LANGUAGE</envar>. Navyše, ak sa súbor pre
|
||||
prvý jazyk aj nájde, ale niektorý reťazec z neho nie je preložený, nepoužije sa pôvodný
|
||||
(anglický), ale najskôr sa pokúsi nájsť preklad daného reťazca v súbore pre ďalší jazyk
|
||||
v zozname <envar>LANGUAGE</envar>. To je maximálne výhodné pre ľudí, ktorí okrem svojho
|
||||
jazyka ovládajú nejaký iný lepšie ako angličtinu, v ktorej sú zvyčajne programy
|
||||
originálne napísané. Napríklad Slovák by mohol mať nastavené
|
||||
<computeroutput>LANGUAGE="sk:cz"</computeroutput> a Szolvák z juhu zase
|
||||
v zozname <envar>LANGUAGE</envar>. To je výhodné pre ľudí, ktorí okrem svojho jazyka
|
||||
ovládajú nejaký iný lepšie ako angličtinu, v ktorej sú zvyčajne programy originálne
|
||||
napísané. Napríklad Slovák by mohol mať nastavené
|
||||
<computeroutput>LANGUAGE="sk:cz"</computeroutput> a Szolvák z Komárom zase
|
||||
<computeroutput>LANGUAGE="hu:sk"</computeroutput>.</simpara>
|
||||
|
||||
<caution>
|
||||
<title>Bacha!</title>
|
||||
<simpara>Premenná <envar>LANGUAGE</envar> ovplyvňuje len premennú
|
||||
<envar>LC_MESSAGES</envar>, preto je pre správnu funkciu nutné nastaviť aj ostatné
|
||||
premenné (minimálne <envar>LC_CTYPE</envar>).</simpara>
|
||||
<envar>LC_MESSAGES</envar>! Pre správnu funkciu je nutné nastaviť aj ostatné premenné
|
||||
(minimálne <envar>LC_CTYPE</envar>).</simpara>
|
||||
</caution>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<para><envar>LINGUAS</envar> --- Táto premenná nemá špeciálny význam z hľadiska GNU libc,
|
||||
ale zvykne sa používať pri inštalácii programov (zo zdrojákov). Medzerami oddelený
|
||||
zoznam kódov miestnych nastavení určuje jazyky, pre ktoré si užívateľ želá inštalovať
|
||||
preklady reťazcov aplikácie. Príklad:
|
||||
<para><envar>LINGUAS</envar> --- Táto premenná nemá špeciálny význam z hľadiska
|
||||
<acronym>GNU</acronym> libc, ale zvykne sa používať pri inštalácii programov (zo
|
||||
zdrojákov). Medzerami oddelený zoznam kódov miestnych nastavení určuje jazyky, pre ktoré
|
||||
si užívateľ želá inštalovať preklady reťazcov aplikácie. Príklad:
|
||||
<screen>
|
||||
bash$ export LINGUAS="sk cz"
|
||||
bash$ ./configure
|
||||
|
|
@ -217,10 +224,10 @@ bash$ make install
|
|||
<listitem>
|
||||
<para><envar>RPM_INSTALL_LANG</envar> --- Častejšie ako zo zdrojového kódu sa aplikácie
|
||||
inštalujú z rôznych balíkov (rpm, deb, ...). Kvôli šetreniu miestom na disku (a logike
|
||||
-- málokto ovláda tridsať rečí) je v RPM4 možné určiť jazyk, ktorého preložené hlášky sa
|
||||
budú inštalovať. Preto odporúčam do súboru <filename>.bash_profile</filename>
|
||||
(<filename>.login</filename>) užívateľa, ktorý inštaluje balíky (root), vložiť
|
||||
nasledovný riadok:
|
||||
-- málokto ovláda tridsať rečí) je v <acronym>RPM4</acronym> možné určiť jazyk, ktorého
|
||||
preložené hlášky sa budú inštalovať. Preto odporúčam do súboru
|
||||
<filename>.bash_profile</filename> (<filename>.login</filename>) užívateľa, ktorý
|
||||
inštaluje balíky (root), vložiť nasledovný riadok:
|
||||
<screen>
|
||||
bash$ export RPM_INSTALL_LANG=sk
|
||||
|
||||
|
|
@ -229,7 +236,7 @@ tcsh$ setenv RPM_INSTALL_LANG "sk"
|
|||
|
||||
<simpara>Ak sa vám nebodaj stane taká vec, že nainštalujete celý operačný systém a až
|
||||
potom sa dozviete o tejto premennej (tak, ako sa to stalo aj mne), skúste skript uvedený
|
||||
v časti <xref linkend="apps-rpm4">.</simpara>
|
||||
v časti <xref linkend="apps-rpm4" endterm="apps-rpm4.title">.</simpara>
|
||||
</listitem>
|
||||
</itemizedlist>
|
||||
</section>
|
||||
|
|
@ -312,11 +319,15 @@ jazyk[_
|
|||
<para>Nemali by sme zabudnúť na dve štandardné locales, ktoré sa použijú, ak nie sú systémové
|
||||
premenné nastavené a programy ich používajú do doby, kým sa inicializuje lokalizácia.
|
||||
Tvrdím, že sa použijú obe, pretože momentálne sú totožné, ale v budúcnosti sa môžu v tejto
|
||||
oblasti štandardy ISO C a POSIX odlišovať a potom to bude záležať na konfigurácii systému.
|
||||
oblasti štandardy <acronym>ISO</acronym> <acronym>C</acronym> a <acronym>POSIX</acronym>
|
||||
odlišovať a potom to bude záležať na konfigurácii systému.
|
||||
<simplelist>
|
||||
<member><constant>C</constant> --- nastavenia podľa štandardu ISO C.</member>
|
||||
<member><constant>POSIX</constant> --- nastavenia podľa štandardu POSIX. V súčasnosti
|
||||
je to alias pre nastavenia <constant>C</constant>.</member>
|
||||
<member><constant>C</constant> --- nastavenia podľa štandardu <acronym>ISO</acronym>
|
||||
<acronym>C</acronym>.</member>
|
||||
|
||||
<member><constant>POSIX</constant> --- nastavenia podľa štandardu
|
||||
<acronym>POSIX</acronym>. V súčasnosti je to alias pre nastavenia
|
||||
<constant>C</constant>.</member>
|
||||
</simplelist></para>
|
||||
</section>
|
||||
</section> <!-- locales-principles -->
|
||||
|
|
@ -331,42 +342,43 @@ jazyk[_
|
|||
tieto jazyky.</para>
|
||||
|
||||
<para>V druhom rade si musíte nainštalovať balíky s podporou miestnych nastavení a priamo
|
||||
slovenčiny (sú to <application>locales</application> a
|
||||
<application>locales-sk</application>).</para>
|
||||
slovenčiny (sú to <application>locales</application> a <application>locales-sk</application>).
|
||||
</para>
|
||||
|
||||
<para>V ďalšom kroku si nezabudnite nainštalovať balíky <application>locales</application> a
|
||||
<application>locales-sk</application>. Takisto, pre každý jazyk, ktorý sa chystáte používať,
|
||||
si nainštalujte balík s podporou miestnych nastavení.</para>
|
||||
|
||||
<para>V prípade problémov s miestnymi nastaveniami sa držte predchádzajúcich troch krokov. Bez
|
||||
týchto balíkov vám to totiž šlapať nebude!!!</para>
|
||||
<para>V prípade problémov s miestnymi nastaveniami sa držte predchádzajúcich troch krokov.
|
||||
</para>
|
||||
|
||||
<section>
|
||||
<title>Súbory s miestnymi nastaveniami</title>
|
||||
|
||||
<para>Prejdime sa teraz trochu po našich adresároch. Prvý navštívime <filename
|
||||
class="directory">/usr/share/locale/sk</filename>. Na prvý pohľad vidno, že adresár a
|
||||
súbory v tomto adresári majú mená totožné s premennými, o ktorých sme si hovorili. Je to
|
||||
preto, lebo práve z týchto súborov sa načítajú nastavenia, keď je daná premenná nastavená na
|
||||
hodnotu <constant>sk</constant>. Okrem nich tu môže byť ešte súbor
|
||||
<filename>charset</filename>, ktorý obsahuje len jeden riadok s reťazcom
|
||||
<computeroutput>iso-8859-2</computeroutput>. Ten hovorí, aké kódovanie znakov sa má použiť
|
||||
pre dané miestne nastavenia.</para>
|
||||
súbory v tomto adresári majú mená totožné s premennými, pomocou ktorých sa nastavujú
|
||||
jednotlivé kategórie miestnych nastavení. Je to preto, lebo práve z týchto súborov sa
|
||||
načítajú nastavenia, keď je daná premenná nastavená na hodnotu <constant>sk</constant>.
|
||||
Okrem nich tu môže byť ešte súbor <filename>charset</filename>, ktorý obsahuje len jeden
|
||||
riadok s reťazcom <computeroutput>iso-8859-2</computeroutput>. Ten hovorí, aké kódovanie
|
||||
znakov sa má použiť pre dané miestne nastavenia.</para>
|
||||
|
||||
<para>Všetky súbory v tomto adresári sú binárne dáta a adresár <envar>LC_MESSAGES</envar>
|
||||
obsahuje súbory, ktorých mená sú mená niektorých balíkov nainštalovaných na vašom systéme, s
|
||||
príponou mo. Sú to preklady reťazcov z jednotlivých aplikácií. O nich si povieme neskôr.
|
||||
Teraz by sme mohli zistiť, čo vlastne obsahujú súbory <envar>LC_*</envar>.</para>
|
||||
obsahuje súbory, ktorých mená sú totožné s názvami niektorých balíkov nainštalovaných na
|
||||
vašom systéme, s príponou mo. Sú to preklady reťazcov z jednotlivých aplikácií. O nich si
|
||||
povieme neskôr. Teraz by sme mohli zistiť, čo vlastne obsahujú súbory <envar>LC_*</envar>.
|
||||
</para>
|
||||
|
||||
<para>Presuňme sa do adresára <filename class="directory">/usr/share/i18n/</filename>. Tu, v
|
||||
textovom súbore <filename>sk_SK</filename> v podadresári <filename
|
||||
class="directory">locales/</filename> sa konečne nachádzajú slovenské miestne nastavenia v
|
||||
čitateľnej (a editovateľnej) forme. Súbory v tomto adresári majú presne danú štruktúru,
|
||||
ktorá je popísaná v manuálovej stránke locale(5). Pre bežného používateľa nemá zmysel meniť
|
||||
nastavenia v tomto súbore, keďže ide o štandardné nastavenia, ktoré sa používajú na celom
|
||||
Slovensku. Ale, proti Gustovi žiadna putika! Ak sa teda rozhodnete zmeniť niečo v tomto
|
||||
súbore, musíte aktualizovať súbory v prvom spomínanom adresári <filename
|
||||
class="directory">/usr/share/locales/sk/</filename> príkazom, ktorý údaje v súbore
|
||||
textovom súbore <filename>sk_SK</filename> v podadresári
|
||||
<filename class="directory">locales/</filename> sa konečne nachádzajú slovenské miestne
|
||||
nastavenia v čitateľnej (a editovateľnej) forme. Súbory v tomto adresári majú presne danú
|
||||
štruktúru, ktorá je popísaná v manuálovej stránke locale(5). Pre bežného používateľa nemá
|
||||
zmysel meniť nastavenia v tomto súbore, keďže ide o štandardné nastavenia, ktoré sa
|
||||
používajú na celom Slovensku. Ale, proti Gustovi žiadna putika! Ak sa teda rozhodnete zmeniť
|
||||
niečo v tomto súbore, musíte aktualizovať súbory v prvom spomínanom adresári
|
||||
<filename class="directory">/usr/share/locales/sk/</filename> príkazom, ktorý údaje v súbore
|
||||
<filename>sk_SK</filename> skompiluje a uloží do súborov
|
||||
<simplelist type="inline">
|
||||
<member><envar>LC_COLLATE</envar></member>
|
||||
|
|
@ -383,9 +395,9 @@ sh$ localedef -i sk_SK -f ISO-8859-2 sk_SK
|
|||
<filename>charset</filename>).</para>
|
||||
|
||||
<para>V adresári <filename class="directory">/usr/share/locale/</filename> sa nachádza súbor
|
||||
<filename>locale.alias</filename>, ktorý definuje tzv. <emphasis>aliasy</emphasis> pre kódy
|
||||
miestnych nastavení. Pre správnu funkciu slovenských miestnych nastavení by mal obsahovať
|
||||
tieto dva riadky:
|
||||
<filename>locale.alias</filename>, ktorý definuje tzv. <firstterm>aliasy</firstterm> pre
|
||||
kódy miestnych nastavení. Pre správnu funkciu slovenských miestnych nastavení by mal
|
||||
obsahovať tieto dva riadky:
|
||||
<programlisting>
|
||||
sk sk_SK.ISO-8859-2
|
||||
slovak sk_SK.ISO-8859-2
|
||||
|
|
@ -393,6 +405,15 @@ slovak sk_SK.ISO-8859-2
|
|||
|
||||
<para>To zabezpečí, že aj keď nezadáte kódovanie znakov, bude použité iso-8859-2. Druhý riadok
|
||||
má na svedomí to, že namiesto sk možno zadať slovak.</para>
|
||||
|
||||
<warning>
|
||||
<simpara>Ale na aliasy typu <constant>slovak</constant> si dávajte bacha! Niektoré
|
||||
aplikácie, ktoré v súvislosti s miestnymi nastaveniami nevyužívajú služby libc, totiž na
|
||||
aliasy kašľú a zaujímajú ich len prvé dva znaky nastavených premenných. A tak sa zo
|
||||
<constant>slovak</constant> stane <constant>sl</constant>, čo je Slovinsko. Pozitívne je,
|
||||
že pre slovenčinu môžete nastaviť premennú napríklad na hodnotu
|
||||
<constant>skaderukaskadenoha</constant>.</simpara>
|
||||
</warning>
|
||||
</section>
|
||||
|
||||
<section>
|
||||
|
|
@ -400,11 +421,11 @@ slovak sk_SK.ISO-8859-2
|
|||
|
||||
<para>Nastavenia internacionalizácie sa (v <systemitem class="osname">RedHat</systemitem> a
|
||||
<systemitem class="osname">Mandrake</systemitem>) nachádzajú v súbore
|
||||
<filename>/etc/sysconfig/i18n</filename>. Je to veľmi užitočný súbor, v ktorom možno
|
||||
nastaviť všetko, čo sa kedy týkalo internacionalizácie, národných fontov a rozložení kláves.
|
||||
Tento súbor však len definuje systémové premenné a zvykne sa vkladať (<computeroutput>.
|
||||
/etc/sysconfig/i18n</computeroutput>) do inicializačných skriptov. Exportovanie
|
||||
premenných (odovzdanie ostatným aplikáciám) má na starosti skript
|
||||
<filename>/etc/sysconfig/i18n</filename>. Je to veľmi užitočný súbor, ktorý si rýchlo
|
||||
obľúbite. Možno v ňom nastaviť všetko, čo sa kedy týkalo internacionalizácie, národných
|
||||
fontov a rozložení kláves. Tento súbor však len definuje systémové premenné a zvykne sa
|
||||
vkladať (<computeroutput>source /etc/sysconfig/i18n</computeroutput>) do inicializačných
|
||||
skriptov. Exportovanie premenných (odovzdanie ostatným aplikáciám) má na starosti skript
|
||||
<filename>/etc/profile.d/lang.sh</filename> (<application>bash</application>) alebo
|
||||
<filename>/etc/profile.d/lang.csh</filename> (<application>tcsh</application>). Tento sa
|
||||
vykoná pri každom štarte shellu, typicky je volaný z <filename>/etc/profile</filename>
|
||||
|
|
@ -415,8 +436,8 @@ slovak sk_SK.ISO-8859-2
|
|||
Tieto sa použijú, ak sa nenájde súbor s užívateľovými nastaveniami. Každý užívateľ si môže
|
||||
určiť svoje vlastné nastavenia v súbore <filename>.i18n</filename> v jeho domovskom
|
||||
adresári. Nastavenia sa vždy čítajú len z jedného z týchto súborov, teda ak má užívateľ
|
||||
svoj vlastný súbor <filename>˜/.i18n</filename>, nastavenia zo súboru <filename
|
||||
class="directory">/etc/sysconfig/i18n</filename> sa ignorujú.</para>
|
||||
svoj vlastný súbor <filename>˜/.i18n</filename>, nastavenia zo súboru
|
||||
<filename class="directory">/etc/sysconfig/i18n</filename> sa ignorujú.</para>
|
||||
|
||||
<para>Užívateľ si môže zmeniť nastavenia aj ručne, kedykoľvek sa mu zachce, nastavením
|
||||
premenných prostredia
|
||||
|
|
@ -459,7 +480,7 @@ sh$ unset LC_MESSAGES LANG
|
|||
nastavení, musíte v <application>xterme</application> zadať príkaz <computeroutput>unset
|
||||
LANG</computeroutput> (<computeroutput>unsetenv LANG</computeroutput> pre
|
||||
<application>tcsh</application>), čím pre všetky detské procesy
|
||||
<application>xtermu</application> (presnejšie shellu, ktory je v ňom spustený), zrušíte
|
||||
<application>xtermu</application> (presnejšie shellu, ktorý je v ňom spustený), zrušíte
|
||||
nastavenie premennej <envar>LANG</envar>. Potom aplikácie spustené priamo z tohto xtermu
|
||||
budú fungovať bez podpory slovenčiny. Trochu sa s tým pohrajte.</para>
|
||||
</note>
|
||||
|
|
@ -481,9 +502,9 @@ tcsh$ setenv TZ "Europe/Bratislava"
|
|||
odporúčam hardverové hodiny nastavené na greenwichský svetový čas, čím tiež odpadajú
|
||||
problémy s prechodom medzi letným a zimným časom atď. ale o tom sú popísané iné súbory.)
|
||||
Toto celé je dosť dobrá vec, hlavne ak mate prístup k počítaču v inej časovej zóne, ale
|
||||
chcete zobrazovanie času (príkaz date) v stredoeurópskej zóne. Do svojho súboru
|
||||
chcete pracovať s časom v stredoeurópskej zóne. Do svojho súboru
|
||||
<filename>.bash_profile</filename> (<filename>.login</filename> pre
|
||||
<application>tcsh</application>) vložte vyššie uvedený riadok a choďte na kofolu...</para>
|
||||
<application>tcsh</application>) vložte vyššie uvedený riadok.</para>
|
||||
</section>
|
||||
</section> <!-- locales-slovakia -->
|
||||
|
||||
|
|
@ -505,7 +526,7 @@ LC_CTYPE=sk
|
|||
<listitem>
|
||||
<para>Užívateľ je normálny, má rád svoj materinský jazyk, ale netrápi ho, keď má polovicu
|
||||
aplikácií po slovensky a polovicu po anglicky. Po česky vie. Toto ho poteší (nezabudnite
|
||||
mu potajomky nainštalovať aj locales-cs):
|
||||
mu potajomky nainštalovať aj <application>locales-cs</application>):
|
||||
<screen>
|
||||
LANGUAGE=sk:cs
|
||||
LANG=sk
|
||||
|
|
@ -518,8 +539,8 @@ LANG=sk
|
|||
schizofreniu, pričom jedno jeho ja potrebuje slovenské triedenie reťazcov a druhé nevie
|
||||
žiť bez formátovania dátumu a času v češtine. Nikdy sa nesmie zabudnúť na inštaláciu
|
||||
prekladov hlášok pre maďarčinu, češtinu a slovenčinu z balíkov, ktoré podporujú premennú
|
||||
LINGUAS (treba ho tiež presvedčiť, že inštalácia locales-{sk,hu,cs} nepredstavuje
|
||||
bezpečnostné riziko):
|
||||
LINGUAS. Treba ho tiež presvedčiť, že inštalácia
|
||||
<application>locales-{sk,hu,cs}</application> nepredstavuje bezpečnostné riziko:
|
||||
<screen>
|
||||
LANGUAGE=hu:sk:cs
|
||||
LC_COLLATE=sk
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,17 +1,18 @@
|
|||
<!--DOCTYPE section PUBLIC "-//OASIS//DTD DocBook V4.1//EN"-->
|
||||
<!-- $Id$ -->
|
||||
|
||||
<section id="tricks">
|
||||
<title id="tricks.title">Fintièky so slovenèinou</title>
|
||||
|
||||
<section id="tricks-vim">
|
||||
<title>Zadávanie slovenských znakov vo vim</title>
|
||||
<title>Zadávanie slovenských znakov vo Vim</title>
|
||||
|
||||
<para><ulink url="http://www.kotelna.sk/keso/unix/vim.html">
|
||||
www.kotelna.sk/keso/unix/vim.html</ulink></para>
|
||||
http://www.kotelna.sk/keso/unix/vim.html</ulink></para>
|
||||
|
||||
<para>Ak nemôžete alebo nechcete používať rozloženie kláves pre slovenčinu, ale potrebujete
|
||||
zadať pár našich znakov vo vim, dá sa to urobiť pomocou príkazu <command>imap</command>. Jeho
|
||||
formát je
|
||||
<para>Ak nemô¾ete, alebo nechcete pou¾íva» rozlo¾enie kláves pre slovenèinu, ale potrebujete
|
||||
zada» pár na¹ich znakov vo <application>Vim</application>, dá sa to urobi» pomocou príkazu
|
||||
<command>imap</command>. Jeho formát je
|
||||
<synopsis>
|
||||
:imap {lhs} {rhs}
|
||||
</synopsis></para>
|
||||
|
|
@ -19,7 +20,7 @@
|
|||
<para><computeroutput>{lhs}</computeroutput> je postupnos» znakov, po ktorých zadaní (v
|
||||
krátkom èasovom intervale) sa vypí¹e <computeroutput>{rhs}</computeroutput>.</para>
|
||||
|
||||
<para>Pre slovenčinu by sa dali využiť imap definície znakov typu
|
||||
<para>Pre slovenèinu by sa dali vyu¾i» <function>imap</function> definície znakov typu
|
||||
<screen>
|
||||
:imap =a á
|
||||
:imap +c è
|
||||
|
|
@ -28,7 +29,7 @@
|
|||
<para>Ako vidno, je to nieèo podobné ako compose sekvencie z kapitoly o klávesnici na konzole.
|
||||
Po zadaní týchto príkazov mô¾ete aj so ¹tandardným rozlo¾ením kláves zadáva» vo vim znaky s
|
||||
diakritikou. Tu je kompletný zoznam imap definícií pre slovenskú diakritiku. Ulo¾te ho do
|
||||
súboru napríklad <filename>sk.vim</filename> a vo <application>vim</application> ho načítate
|
||||
súboru napríklad <filename>sk.vim</filename> a vo <application>Vim</application> ho naèítate
|
||||
príkazom
|
||||
<screen>
|
||||
:source sk.vim
|
||||
|
|
@ -101,8 +102,7 @@ imap +Z
|
|||
zavedeného fontu latin 2, staèí nahradi» len tie znaky, ktoré sa nezobrazujú správne pre
|
||||
¹tandardný font (spravidla latin 1).</para>
|
||||
|
||||
<para>Toto je príkaz, ktorý sa používa pri vytváraní verzie Slovak-HOWTO úplne
|
||||
bez diakritiky:
|
||||
<para>Toto je príkaz, ktorý mo¾no pou¾i» pri vytváraní verzie súboru úplne bez diakritiky:
|
||||
<programlisting>
|
||||
sed -e "s:á:a:g" -e "s:Á:A:g" -e "s:ä:a:g" -e "s:Ä:A:g" \
|
||||
-e "s:è:c:g" -e "s:È:C:g" -e "s:ï:d:g" -e "s:Ï:D:g" \
|
||||
|
|
@ -126,9 +126,9 @@ sed -e "s:
|
|||
|
||||
<para>Keï sa zmieòujete o tom, ako sa dá odstráni» slovenèina z dokumentu, zdá sa mi vhodné
|
||||
spomenú» aj program <command>cstocs</command>. Je to milá utilitka ¹tandardne dodávaná s
|
||||
TeXom. Umožňuje konverziu súborov prakticky všetkých možných kódových stránok medzi sebou
|
||||
navzájom, pričom jedna z možností je aj odstránenie diakritiky. Pričom sa mi to zdá
|
||||
pohodlnejšie ako <command>sed</command>.</para>
|
||||
<application>TeXom</application>. Umo¾òuje konverziu súborov prakticky v¹etkých mo¾ných
|
||||
kódových stránok medzi sebou navzájom, prièom jedna z mo¾ností je aj odstránenie diakritiky.
|
||||
Prièom sa mi to zdá pohodlnej¹ie ako <command>sed</command>.</para>
|
||||
</section> <!-- tricks-recode-cstocs -->
|
||||
|
||||
<section id="tricks-recode-recode">
|
||||
|
|
@ -162,8 +162,8 @@ recode l2 subor.txt
|
|||
</screen>
|
||||
ale zdá sa, ¾e to staèi» nebude. Latka na titul <quote>Linuxový Guru</quote> sa posunula do
|
||||
závratných vý¹ok, preto¾e -- aby ste sa stali jeho nositeµom -- musíte vedie» pomocou tohto
|
||||
programu previesť dokument v latin2 na latin1 alebo dokonca ascii (a to už je pekný
|
||||
saigon...)</para>
|
||||
programu previes» dokument v latin2 na latin1 alebo dokonca <acronym>ASCII</acronym> (a to
|
||||
u¾ je pekný Saigon...)</para>
|
||||
</section> <!-- tricks-recode-recode -->
|
||||
</section> <!-- tricks-recode -->
|
||||
</section> <!-- tricks -->
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,4 +1,5 @@
|
|||
<!--DOCTYPE section PUBLIC "-//OASIS//DTD DocBook V4.1//EN"-->
|
||||
<!-- $Id$ -->
|
||||
|
||||
<section id="unicode">
|
||||
<title id="unicode.title">Unicode</title>
|
||||
|
|
|
|||
|
|
@ -1,4 +1,5 @@
|
|||
<!--DOCTYPE section PUBLIC "-//OASIS//DTD DocBook V4.1//EN"-->
|
||||
<!-- $Id$ -->
|
||||
|
||||
<section id="xwindow">
|
||||
<title>Nastavenia X Window Systemu</title>
|
||||
|
|
@ -15,7 +16,7 @@ LC_CTYPE=sk
|
|||
<section id="xwindow-fonts">
|
||||
<title>Slovenské fonty v X Window Systeme</title>
|
||||
|
||||
<para>Predpokladám, ze <application>X Window System</application> máte nain¹talovaný, prípadne
|
||||
<para>Predpokladám, ¾e <application>X Window System</application> máte nain¹talovaný, prípadne
|
||||
aj <application>X Font Server</application>, vaè¹inu dôle¾itých vecí sme si povedali v èasti o
|
||||
konzole, poïme si rovno nain¹talova» slovenské fonty.</para>
|
||||
|
||||
|
|
@ -42,7 +43,7 @@ LC_CTYPE=sk
|
|||
|
||||
<para>Tieto cesty toti¾ budeme vklada» do konfiguraèného súboru <application>X Window
|
||||
Systemu</application> (<filename>/etc/X11/XF86Config</filename>, prípadne
|
||||
<filename>/etc/X11/XF86Config-4</filename>). Tým sprístupníme X serveru fonty z týchto
|
||||
<filename>/etc/X11/XF86Config-4</filename>). Tým sprístupníme X serveru fonty z týchto
|
||||
adresárov. Sekciu <computeroutput>"Files"</computeroutput> upravíme vlo¾ením riadkov
|
||||
<computeroutput>FontPath</computeroutput>:
|
||||
<programlisting>
|
||||
|
|
@ -111,10 +112,9 @@ sh# killall -USR1 xfs
|
|||
|
||||
<para>Ak vlastníte legálnu kópiu systému <systemitem class="osname">WindowsXX</systemitem>
|
||||
(kde <acronym>XX</acronym> je hocièo), alebo <systemitem class="osname">MacOS</systemitem>,
|
||||
nevidím právnu preká¾ku, preèo by ste nemohli pou¾íva» <application>TrueType</application>
|
||||
fonty obsiahnuté v ich distribúciách. Existuje aj mnoho balíkov s
|
||||
<application>TrueType</application> fontmi s podporou normy iso-8859-2, ktoré sú voµne
|
||||
dostupné.</para>
|
||||
nemali by vás zavrie», ak pou¾ijete <application>TrueType</application> fonty obsiahnuté v
|
||||
ich distribúciách. Existuje aj mnoho balíkov s <application>TrueType</application> fontmi s
|
||||
podporou normy <acronym>ISO-8859-2</acronym>, ktoré sú voµne dostupné.</para>
|
||||
|
||||
<para>Popis in¹talácie takýchto fontov prebehneme len v krátkosti, podrobnej¹í
|
||||
nájdete v dokumentácii k balíku <application>free-type</application>:</para>
|
||||
|
|
@ -160,8 +160,8 @@ sh# mkfontdir
|
|||
<title>Èo je iné so slovenskými fontami</title>
|
||||
|
||||
<para>Okrem toho, ¾e sa slovenské znaky zobrazujú správne, niè. Fonty z balíkov pre normu
|
||||
iso8859-2 sa síce volajú inak, ale vzhµadom zodpovedajú ¹tandardným fontom. V nasledujúcej
|
||||
tabuµke sú uvedené zodpovedajúce dvojice fontov:
|
||||
<acronym>ISO-8859-2</acronym> sa síce volajú inak, ale vzhµadom zodpovedajú ¹tandardným
|
||||
fontom. V nasledujúcej tabuµke sú uvedené zodpovedajúce dvojice fontov:
|
||||
<table>
|
||||
<title>Slovenské ekvivalenty ¹tandardných fontov</title>
|
||||
<tgroup cols="2">
|
||||
|
|
@ -208,8 +208,9 @@ sh# mkfontdir
|
|||
|
||||
<para>Berte túto tabuµku len ako informatívny údaj, ktorý pravdepodobne nikdy nebudete
|
||||
potrebova» vïaka súborom <filename>fonts.alias</filename> v adresároch so slovenskými
|
||||
fontmi. Tie zabezpeèujú nahrádzanie mien ¹tandardných fontov s uvedenou normou iso-8859-2
|
||||
zodpovedajúcimi menami slovenských fontov. Napríklad po¾iadavka na font
|
||||
fontmi. Tie zabezpeèujú nahrádzanie mien ¹tandardných fontov s uvedenou normou
|
||||
<acronym>ISO-8859-2</acronym> zodpovedajúcimi menami slovenských fontov. Napríklad
|
||||
po¾iadavka na font
|
||||
<literallayout><computeroutput>
|
||||
-b&h-lucida-bold-i-normal-sans-11-80-100-100-p-69-iso8859-2
|
||||
</computeroutput></literallayout>
|
||||
|
|
@ -229,6 +230,12 @@ sh# mkfontdir
|
|||
poriadku nasledovné veci.</para>
|
||||
|
||||
<orderedlist>
|
||||
<listitem>
|
||||
<para>V¹etky adresáre s fontami, samotné súbory fontov a súbory, ktoré èíta <application>X
|
||||
Window System</application> alebo <application>X Font Server</application>, musia ma»
|
||||
nastavené rozumné prístupové práva.</para>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<para>V adresároch, v ktorých sa nachádzajú fonty, musí existova» súbor
|
||||
<filename>fonts.dir</filename>. Ak nie, spustite v týchto adresároch program
|
||||
|
|
@ -239,15 +246,15 @@ sh# mkfontdir
|
|||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<para>Ak idete bez <application>xfs</application>, naozaj v¹etky adresáre s fontami musia
|
||||
<para>Ak idete bez <command>xfs</command>, naozaj v¹etky adresáre s fontami musia
|
||||
by» uvedené v súbore <filename>XF86Config</filename>.</para>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
<para>V prípade, ze pou¾ívate xfs, tieto adresáre musia by» uvedené v súbore
|
||||
<filename>/etc/X11/fs/config</filename>. Navy¹e, xfs musí be¾a» na nejakom porte (napr.
|
||||
7100) a v <filename>XF86Config</filename> musí by» cesta k fontom uvedená ako adresa s
|
||||
èíslom toho portu, asi takto:
|
||||
<para>V prípade, ze pou¾ívate <command>xfs</command>, tieto adresáre musia by» uvedené v
|
||||
súbore <filename>/etc/X11/fs/config</filename>. Navy¹e, xfs musí be¾a» na nejakom porte
|
||||
(napr. 7100) a v <filename>XF86Config</filename> musí by» cesta k fontom uvedená ako
|
||||
adresa s èíslom toho portu, asi takto:
|
||||
<programlisting>
|
||||
FontPath "unix/:7100"
|
||||
</programlisting></para>
|
||||
|
|
@ -280,12 +287,13 @@ sh# killall -USR1 xfs
|
|||
|
||||
<listitem>
|
||||
<para>Ak máte v <filename>inittabe</filename> nastavené spú¹»anie X serveru pri ¹tarte
|
||||
systému (runlevel 5/X), rad¹ej si to pri pokusoch s fontami zmeòte na 3/multiuser a¾
|
||||
pokiaµ si nie ste sakramentsky istí, ¾e X server pri ¹tarte nájde fonty. Ak to
|
||||
neurobíte a nastavenia budú nesprávne, zaènú sa dia» záhadné veci typu <quote>X server
|
||||
sa skonèí, lebo nenájde fonty ale init ho znovu spustí a ten nenájde fonty, tak sa
|
||||
skonèí, ale init ho...</quote>. Znakom toho je hlá¹ka <computeroutput>INIT: Id "x"
|
||||
respawning too fast: disabled for 5 minutes</computeroutput>.</para>
|
||||
systému (runlevel <constant>5/X</constant>), rad¹ej si to pri pokusoch s fontami zmeòte
|
||||
na <constant>3/multiuser</constant> a¾ pokiaµ si nie ste sakramentsky istí, ¾e X server
|
||||
pri ¹tarte nájde fonty. Ak to neurobíte a nastavenia budú nesprávne, zaènú sa dia»
|
||||
záhadné veci typu <quote>X server sa skonèí, lebo nenájde fonty ale init ho znovu spustí
|
||||
a ten nenájde fonty, tak sa skonèí, ale init ho...</quote>. Znakom toho je hlá¹ka
|
||||
<computeroutput>INIT: Id "x" respawning too fast: disabled for 5
|
||||
minutes</computeroutput>.</para>
|
||||
</listitem>
|
||||
|
||||
<listitem>
|
||||
|
|
@ -308,9 +316,7 @@ sh# killall -USR1 xfs
|
|||
</simplelist></para>
|
||||
|
||||
<para>Pamätajte na to pri editovaní konfigurákov a v¾dy sa uistite, èi neexistuje súbor,
|
||||
ktorý je v tomto zozname vy¹¹ie, ako ten, ktorý editujete. V opaènom prípade by to bolo
|
||||
to isté, ako keby ste kàmili susedovho psa a èudovali sa, preèo ten vá¹ zdochol. Alebo
|
||||
nieèo podobné so ¾enami, èo sa sem nehodí.</para>
|
||||
ktorý je v tomto zozname vy¹¹ie, ako ten, ktorý editujete.</para>
|
||||
</listitem>
|
||||
</orderedlist>
|
||||
</section> <!-- xwindow-fonts-tshooting -->
|
||||
|
|
@ -496,8 +502,8 @@ key <TLDE> { [ quoteleft, asciitilde ], [ semicolon, degree ] };
|
|||
</programlisting></para>
|
||||
|
||||
<para>Kµúèové slovo key oznaèuje zaèiatok definície znaku, ktorého kód nasleduje uzavretý v
|
||||
<computeroutput><</computeroutput> a <computeroutput>></computeroutput>, celá definicia
|
||||
je uzavretá v krútených zátvorkách a dvojice znakov pre ka¾dú skupinu
|
||||
<computeroutput><</computeroutput> a <computeroutput>></computeroutput>, celá
|
||||
definicia je uzavretá v krútených zátvorkách a dvojice znakov pre ka¾dú skupinu
|
||||
(<foreignphrase>Group</foreignphrase>) sa uzavierajú do hranatých zátvoriek. Skupiny mô¾u
|
||||
by» definované napríklad takto:
|
||||
<programlisting>
|
||||
|
|
@ -529,9 +535,9 @@ name[Group2] = "Slovak";
|
|||
lokalizova» tablety a svetelné perá.</para>
|
||||
|
||||
<para>V predchádzajúcich verziách <application>X Window Systemu</application> bola táto podpora
|
||||
veµmi slabo implementovaná a len niekoµkým národom sa podarilo rozchodi» my¹ vo svojom jazyku.
|
||||
Slovenskí pou¾ívatelia museli na svojich my¹iach robi» rôzne úpravy od tupírovania ¹núry a¾ po
|
||||
kastráciu, ale výsledky boli aj tak neuspokojivé.</para>
|
||||
veµmi slabo implementovaná a len niekoµkým národnostiam sa podarilo rozchodi» my¹ vo svojom
|
||||
jazyku. Slovenskí pou¾ívatelia museli na svojich my¹iach robi» rôzne úpravy od tupírovania
|
||||
¹núry a¾ po kastráciu, ale výsledky boli aj tak neuspokojivé.</para>
|
||||
|
||||
<para>Popí¹eme si teraz v krátkosti postup poslovenèovania my¹i v <application>X Window
|
||||
Systeme</application>, verzia 4.0.1 a vy¹¹ie:</para>
|
||||
|
|
@ -540,9 +546,9 @@ name[Group2] = "Slovak";
|
|||
<step>
|
||||
<para>Odpojte svoju my¹ od poèítaèa, poutierajte a vyle¹tite jej guµu, skontrolujte
|
||||
mikrotlaèidlá a celkovo ju o¹etrite. Odlo¾te ju do tepla a sucha. Dôle¾ité je aspoò raz
|
||||
za deò k nej pristúpi» s Pravidlami slovenského pravopisu a príjemným hlasom predèítava»
|
||||
slová zo slovníka. Po pár ty¾dòoch mô¾ete prejs» k jednoduchej beletrii a
|
||||
rozprávkam.</para>
|
||||
za deò k nej pristúpi» s <citetitle>Pravidlami slovenského pravopisu</citetitle> a
|
||||
príjemným hlasom predèítava» slová zo slovníka. Po pár ty¾dòoch mô¾ete prejs» k
|
||||
jednoduchej beletrii a rozprávkam.</para>
|
||||
</step>
|
||||
|
||||
<step>
|
||||
|
|
@ -604,98 +610,98 @@ xkb_symbols "sk_us" {
|
|||
name[Group2] = "US/ASCII";
|
||||
|
||||
// line 1
|
||||
key <TLDE> { [ semicolon, degree ],
|
||||
[ quoteleft, asciitilde ] };
|
||||
key <AE01> { [ plus, 1 ],
|
||||
[ 1, exclam ] };
|
||||
key <AE02> { [ lcaron, 2 ],
|
||||
[ 2, at ] };
|
||||
key <AE03> { [ scaron, 3 ],
|
||||
[ 3, numbersign ] };
|
||||
key <AE04> { [ ccaron, 4 ],
|
||||
[ 4, dollar ] };
|
||||
key <AE05> { [ tcaron, 5 ],
|
||||
[ 5, percent ] };
|
||||
key <AE06> { [ zcaron, 6 ],
|
||||
[ 6, asciicircum ] };
|
||||
key <AE07> { [ yacute, 7 ],
|
||||
[ 7, ampersand ] };
|
||||
key <AE08> { [ aacute, 8 ],
|
||||
[ 8, asterisk ] };
|
||||
key <AE09> { [ iacute, 9 ],
|
||||
[ 9, parenleft ] };
|
||||
key <AE10> { [ eacute, 0 ],
|
||||
[ 0, parenright ] };
|
||||
key <AE11> { [ equal, percent ],
|
||||
[ minus, underscore ] };
|
||||
key <AE12> { [ dead_acute, dead_caron ],
|
||||
[ equal, plus ] };
|
||||
key <TLDE> { [ semicolon, degree ],
|
||||
[ quoteleft, asciitilde ] };
|
||||
key <AE01> { [ plus, 1 ],
|
||||
[ 1, exclam ] };
|
||||
key <AE02> { [ lcaron, 2 ],
|
||||
[ 2, at ] };
|
||||
key <AE03> { [ scaron, 3 ],
|
||||
[ 3, numbersign ] };
|
||||
key <AE04> { [ ccaron, 4 ],
|
||||
[ 4, dollar ] };
|
||||
key <AE05> { [ tcaron, 5 ],
|
||||
[ 5, percent ] };
|
||||
key <AE06> { [ zcaron, 6 ],
|
||||
[ 6, asciicircum ] };
|
||||
key <AE07> { [ yacute, 7 ],
|
||||
[ 7, ampersand ] };
|
||||
key <AE08> { [ aacute, 8 ],
|
||||
[ 8, asterisk ] };
|
||||
key <AE09> { [ iacute, 9 ],
|
||||
[ 9, parenleft ] };
|
||||
key <AE10> { [ eacute, 0 ],
|
||||
[ 0, parenright ] };
|
||||
key <AE11> { [ equal, percent ],
|
||||
[ minus, underscore ] };
|
||||
key <AE12> { [ dead_acute, dead_caron ],
|
||||
[ equal, plus ] };
|
||||
|
||||
// line 2
|
||||
key <AD01> { [ q, Q ],
|
||||
[ q, Q ] };
|
||||
key <AD02> { [ w, W ],
|
||||
[ w, W ] };
|
||||
key <AD03> { [ e, E ],
|
||||
[ e, E ] };
|
||||
key <AD04> { [ r, R ],
|
||||
[ r, R ] };
|
||||
key <AD05> { [ t, T ],
|
||||
[ t, T ] };
|
||||
key <AD06> { [ z, Z ],
|
||||
[ y, Y ] };
|
||||
key <AD07> { [ u, U ],
|
||||
[ u, U ] };
|
||||
key <AD08> { [ i, I ],
|
||||
[ i, I ] };
|
||||
key <AD09> { [ o, O ],
|
||||
[ o, O ] };
|
||||
key <AD10> { [ p, P ],
|
||||
[ p, P ] };
|
||||
key <AD11> { [ uacute, slash ],
|
||||
[ bracketleft, braceleft ] };
|
||||
key <AD12> { [ adiaeresis, parenleft ],
|
||||
[ bracketright, braceright ] };
|
||||
key <AD01> { [ q, Q ],
|
||||
[ q, Q ] };
|
||||
key <AD02> { [ w, W ],
|
||||
[ w, W ] };
|
||||
key <AD03> { [ e, E ],
|
||||
[ e, E ] };
|
||||
key <AD04> { [ r, R ],
|
||||
[ r, R ] };
|
||||
key <AD05> { [ t, T ],
|
||||
[ t, T ] };
|
||||
key <AD06> { [ z, Z ],
|
||||
[ y, Y ] };
|
||||
key <AD07> { [ u, U ],
|
||||
[ u, U ] };
|
||||
key <AD08> { [ i, I ],
|
||||
[ i, I ] };
|
||||
key <AD09> { [ o, O ],
|
||||
[ o, O ] };
|
||||
key <AD10> { [ p, P ],
|
||||
[ p, P ] };
|
||||
key <AD11> { [ uacute, slash ],
|
||||
[ bracketleft, braceleft ] };
|
||||
key <AD12> { [ adiaeresis, parenleft ],
|
||||
[ bracketright, braceright ] };
|
||||
|
||||
// line 3
|
||||
key <AC02> { [ s, S ],
|
||||
[ s, S ] };
|
||||
key <AC03> { [ d, D ],
|
||||
[ d, D ] };
|
||||
key <AC04> { [ f, F ],
|
||||
[ f, F ] };
|
||||
key <AC05> { [ g, G ],
|
||||
[ g, G ] };
|
||||
key <AC08> { [ k, K ],
|
||||
[ k, K ] };
|
||||
key <AC09> { [ l, L ],
|
||||
[ l, L ] };
|
||||
key <AC10> { [ ocircumflex, quotedbl ],
|
||||
[ semicolon, colon ] };
|
||||
key <AC11> { [ section, exclam ],
|
||||
[ quoteright, quotedbl ] };
|
||||
key <AC02> { [ s, S ],
|
||||
[ s, S ] };
|
||||
key <AC03> { [ d, D ],
|
||||
[ d, D ] };
|
||||
key <AC04> { [ f, F ],
|
||||
[ f, F ] };
|
||||
key <AC05> { [ g, G ],
|
||||
[ g, G ] };
|
||||
key <AC08> { [ k, K ],
|
||||
[ k, K ] };
|
||||
key <AC09> { [ l, L ],
|
||||
[ l, L ] };
|
||||
key <AC10> { [ ocircumflex, quotedbl ],
|
||||
[ semicolon, colon ] };
|
||||
key <AC11> { [ section, exclam ],
|
||||
[ quoteright, quotedbl ] };
|
||||
|
||||
// line 4
|
||||
key <AB01> { [ y, Y ],
|
||||
[ z, Z ] };
|
||||
key <AB02> { [ x, X ],
|
||||
[ x, X ] };
|
||||
key <AB04> { [ v, V ],
|
||||
[ v, V ] };
|
||||
key <AB05> { [ b, B ],
|
||||
[ b, B ] };
|
||||
key <AB06> { [ n, N ],
|
||||
[ n, N ] };
|
||||
key <AB07> { [ m, M ],
|
||||
[ m, M ] };
|
||||
key <AB08> { [ comma, question ],
|
||||
[ comma, less ] };
|
||||
key <AB09> { [ period, colon ],
|
||||
[ period, greater ] };
|
||||
key <AB10> { [ minus, underscore ],
|
||||
[ slash, question ] };
|
||||
key <BKSL> { [ ncaron, parenright ],
|
||||
[ backslash, bar ] };
|
||||
key <AB01> { [ y, Y ],
|
||||
[ z, Z ] };
|
||||
key <AB02> { [ x, X ],
|
||||
[ x, X ] };
|
||||
key <AB04> { [ v, V ],
|
||||
[ v, V ] };
|
||||
key <AB05> { [ b, B ],
|
||||
[ b, B ] };
|
||||
key <AB06> { [ n, N ],
|
||||
[ n, N ] };
|
||||
key <AB07> { [ m, M ],
|
||||
[ m, M ] };
|
||||
key <AB08> { [ comma, question ],
|
||||
[ comma, less ] };
|
||||
key <AB09> { [ period, colon ],
|
||||
[ period, greater ] };
|
||||
key <AB10> { [ minus, underscore ],
|
||||
[ slash, question ] };
|
||||
key <BKSL> { [ ncaron, parenright ],
|
||||
[ backslash, bar ] };
|
||||
// End alphanumeric section
|
||||
|
||||
// begin modifier mappings
|
||||
|
|
|
|||
Loading…
Reference in New Issue